Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Viedenská cesta a Tyršovo nábrežie v Bratislave je uzavreté.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 3. júna (TASR) - V bratislavskom Devíne stúpajúca voda zaliala časť Slovanského nábrežia a spod hladiny trčia už len časti informačných tabúľ či cyklistických značiek. Na Devínskej ceste sa dostala do záhrad a pivníc niekoľkým rodinám. Starostka mestskej časti Ľubica Kolková hovorí, že situácia v mestskej časti zatiaľ nie je dramatická a ak voda nebude vyššia ako v roku 2002 a hrádza vydrží, Devín ochráni.
Hradenie dnes chráni Devín v dvoch častiach. Jedno je umiestnené pri parkovisku pod hradom, kde sa ho voda však ešte nedotkla, a druhé v úseku od školy po prístav. "Stále monitorujeme situáciu, hrádza to zvládne do výšky 1100 centimetrov, plus mínus pol metra. V roku 2002 mala voda výšku 998 centimetrov, takže, ak by bola hladina taká ako vtedy, ešte ju zvládame s rezervou," uviedla pre TASR starostka. Momentálne hladina Dunaja pri Devíne dosahuje podľa posledného merania Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) o 11.00 h 720 centimetrov a stále stúpa.
Jediný úsek, ktorý je momentálne v Devíne pod vodou, je teda časť Slovanského nábrežia. Zaplavené je okolie pamätníka Brány slobody aj časť cyklistickej cesty. Voda sa tiež blíži k približne desiatim rodinným domom na Devínskej ceste. "Niektorí už majú vodu v záhradách a podaktorí aj v pivniciach. Z kameňolomu nám ale dali piesok, na obvodnom úrade životného prostredia zase vrecia. V priebehu predpoludnia to nasáčkujeme, aby sme aspoň niečo vedeli ľuďom poskytnúť," vysvetlila Kolková.
Mestská časť Karlova Ves dnes predpoludním tiež zmonitorovala situáciu v najviac ohrozenom území okolo Karloveského ramena a Devínskej cesty. Prednosta Rastislav Velček hovorí, že radnica je ochotná v prípade potreby poskytnúť dočasné ubytovanie obyvateľom v priestoroch Domu kultúry na Molecovej ulici.
Na poludnie by sa mali starostovia stretnúť na koordinačnej porade u primátora Milana Ftáčnika, na ktorej sa zhodnotí aktuálna situácia v mestských častiach. Prednosta Krajského úradu životného prostredia v Bratislave Peter Hanulík vysvetľuje, že krízový stav je možné vyhlásiť, ak v dvoch mestských častiach bude voda dosahovať druhý stupeň povodňovej aktivity.
Fotogaléria: Dunaj ohrozuje Bratislavu
Prebieha koordinácia krízových štábov pozdĺž povodia Dunaja
"Sily a prostriedky Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) doposiaľ nasadené neboli a čakajú na posúdenie situácie krajským riaditeľom HaZZ, ktorý hodnotí situáciu na sútoku riek Dunaj a Morava," poznamenal Lazarov.
"Do 16.00 h budú vybudované hradenia na parkovisku Devínske Bralo, Slovanské nábrežie, Botanická záhrada, Šafárikovo námestie. Na petržalskej strane budú zábrany vstupných otvorov. Očakávaná je 30-ročná voda, no napriek tomu sa vykonávajú opatrenia ako pri 100-ročnej vode," konštatoval.
Dodal, že podľa najnovších meraní bol dnes o 7.00 h ráno na meracej stanici Devínska Nová Ves dosiahnutý druhý stupeň povodňovej aktivity. "Dôvodom sú súčasné a aj ďalšie predpokladané zrážky v nemeckom a rakúskom povodí Dunaja. Na Dunaji je očakávaný výrazný vzostup vodných hladín s dosiahnutím úrovní zodpovedajúcich druhému až tretiemu stupňu povodňovej aktivity (SPA). V dolnej časti Moravy je vzostup vyvolaný vzdutím hladiny z Dunaja," uzavrel Lazarov.
Na území Trnavského a Nitrianskeho kraja podľa neho zatiaľ neboli zaznamenané priame škody súvisiace so vzostupom vodnej hladiny Dunaja. "Obvodné úrady situáciu monitorujú a sú pripravené prijímať opatrenia na ochranu života, zdravia a majetku v súčinnosti so Slovenským vodohospodárskym podnikom," uviedol Lazarov.
Fotogaléria: Situácia v bratislavskom Devíne
Jambor: Situácia v Devínskej je stabilizovaná, zatvoríme však cyklomost
Situácia v bratislavskej Devínskej Novej Vsi je zatiaľ aj pre stúpajúcu hladinu rieky Moravy stabilizovaná. Pre TASR to povedal starosta mestskej časti Milan Jambor. "Momentálne neprijímame žiadne opatrenia, hladina Moravy je ešte jeden až jeden a pol metra pod hrádzami," podotkol. Požiadavka však podľa neho prišla z rakúskej strany, ktorá chce, aby sa zatvoril Cyklomost Slobody. Plánujú tak urobiť o 15.00 h.
Na rieke Morava platí druhý stupeň povodňovej aktivity. Jej hladina stále stúpa, podľa posledných meraní Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) dosahovala jej hladina na poludnie 592 centimetrov.
Situáciu však podľa starostu radnica monitoruje. Sledovať rieku bude ďalej a podľa toho sa budú prijímať opatrenia, vraví Jambor. "Sú tu určité miesta, kde sa môžu montovať mobilné zábrany, ale od toho sme ešte pomerne ďaleko," podotkol s tým, že sa nedá predpokladať, kedy sa tak stane. Prvé lokality, ktoré by voda zaplavila, by boli záhrady. "Tie sú zaplavované už aj dnes, ale to sú len malé časti. Domy nie sú zatopené," dodal.
Hradenie dnes chráni Devín v dvoch častiach. Jedno je umiestnené pri parkovisku pod hradom, kde sa ho voda však ešte nedotkla, a druhé v úseku od školy po prístav. "Stále monitorujeme situáciu, hrádza to zvládne do výšky 1100 centimetrov, plus mínus pol metra. V roku 2002 mala voda výšku 998 centimetrov, takže, ak by bola hladina taká ako vtedy, ešte ju zvládame s rezervou," uviedla pre TASR starostka. Momentálne hladina Dunaja pri Devíne dosahuje podľa posledného merania Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) o 11.00 h 720 centimetrov a stále stúpa.
Jediný úsek, ktorý je momentálne v Devíne pod vodou, je teda časť Slovanského nábrežia. Zaplavené je okolie pamätníka Brány slobody aj časť cyklistickej cesty. Voda sa tiež blíži k približne desiatim rodinným domom na Devínskej ceste. "Niektorí už majú vodu v záhradách a podaktorí aj v pivniciach. Z kameňolomu nám ale dali piesok, na obvodnom úrade životného prostredia zase vrecia. V priebehu predpoludnia to nasáčkujeme, aby sme aspoň niečo vedeli ľuďom poskytnúť," vysvetlila Kolková.
Mestská časť Karlova Ves dnes predpoludním tiež zmonitorovala situáciu v najviac ohrozenom území okolo Karloveského ramena a Devínskej cesty. Prednosta Rastislav Velček hovorí, že radnica je ochotná v prípade potreby poskytnúť dočasné ubytovanie obyvateľom v priestoroch Domu kultúry na Molecovej ulici.
Na poludnie by sa mali starostovia stretnúť na koordinačnej porade u primátora Milana Ftáčnika, na ktorej sa zhodnotí aktuálna situácia v mestských častiach. Prednosta Krajského úradu životného prostredia v Bratislave Peter Hanulík vysvetľuje, že krízový stav je možné vyhlásiť, ak v dvoch mestských častiach bude voda dosahovať druhý stupeň povodňovej aktivity.
Fotogaléria: Dunaj ohrozuje Bratislavu
Prebieha koordinácia krízových štábov pozdĺž povodia Dunaja
Autobusová linka 82 bola kvôli stúpajúcemu Dunaju zrušená
Dnes (3. 6.) bola zrušená autobusová linka 82. Príčinou je uzavretie Viedenskej cesty z dôvodu vykonávania protipovodňových opatrení. Dopravný podnik Bratislava o tom informuje na svojej internetovej stránke.
V súvislosti so zvyšujúcou sa hladinou Dunaja je Viedenská cesta a Tyršovo nábrežie v Bratislave približne od 10.00 hod až do odvolania uzavreté. Na mieste sa budú nachádzať hliadky Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave a v prípade potreby budú regulovať premávku.
"Polícia žiada vodičov, aby svoje vozidlá v tomto úseku neparkovali a zároveň aj všetkých účastníkov cestnej premávky, aby sa tomuto úseku vyhýbali. Zároveň žiadame všetkých, ktorí svoje vozidlá na dotknutých komunikáciách parkujú, aby ich vo vlastnom záujme premiestnili," uviedla bratislavská policajná hovorkyňa Petra Hrášková s tým, že v opačnom prípade budú vozidlá odtiahnuté. Bližšie informácie o odtiahnutých vozidlách poskytne mestská polícia.
Prebieha koordinácia prípadných zasadaní krízových štábov bratislavských mestských častí a obcí pozdĺž celého povodia Dunaja. V súvislosti so stúpajúcimi hladinami Dunaja a Moravy boli v nedeľu (2. 6.) v mestských častiach Devín a Karlova Ves osadené protipovodňové zábrany. Mobilné hradenie bude postavené aj pri Starom moste pri Šafárikovom námestí, ktoré je tiež zraniteľné. Pre TASR to uviedol Petar Lazarov z Komunikačného odboru Kancelárie ministra vnútra.Dnes (3. 6.) bola zrušená autobusová linka 82. Príčinou je uzavretie Viedenskej cesty z dôvodu vykonávania protipovodňových opatrení. Dopravný podnik Bratislava o tom informuje na svojej internetovej stránke.
V súvislosti so zvyšujúcou sa hladinou Dunaja je Viedenská cesta a Tyršovo nábrežie v Bratislave približne od 10.00 hod až do odvolania uzavreté. Na mieste sa budú nachádzať hliadky Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave a v prípade potreby budú regulovať premávku.
"Polícia žiada vodičov, aby svoje vozidlá v tomto úseku neparkovali a zároveň aj všetkých účastníkov cestnej premávky, aby sa tomuto úseku vyhýbali. Zároveň žiadame všetkých, ktorí svoje vozidlá na dotknutých komunikáciách parkujú, aby ich vo vlastnom záujme premiestnili," uviedla bratislavská policajná hovorkyňa Petra Hrášková s tým, že v opačnom prípade budú vozidlá odtiahnuté. Bližšie informácie o odtiahnutých vozidlách poskytne mestská polícia.
"Sily a prostriedky Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) doposiaľ nasadené neboli a čakajú na posúdenie situácie krajským riaditeľom HaZZ, ktorý hodnotí situáciu na sútoku riek Dunaj a Morava," poznamenal Lazarov.
"Do 16.00 h budú vybudované hradenia na parkovisku Devínske Bralo, Slovanské nábrežie, Botanická záhrada, Šafárikovo námestie. Na petržalskej strane budú zábrany vstupných otvorov. Očakávaná je 30-ročná voda, no napriek tomu sa vykonávajú opatrenia ako pri 100-ročnej vode," konštatoval.
Dodal, že podľa najnovších meraní bol dnes o 7.00 h ráno na meracej stanici Devínska Nová Ves dosiahnutý druhý stupeň povodňovej aktivity. "Dôvodom sú súčasné a aj ďalšie predpokladané zrážky v nemeckom a rakúskom povodí Dunaja. Na Dunaji je očakávaný výrazný vzostup vodných hladín s dosiahnutím úrovní zodpovedajúcich druhému až tretiemu stupňu povodňovej aktivity (SPA). V dolnej časti Moravy je vzostup vyvolaný vzdutím hladiny z Dunaja," uzavrel Lazarov.
Na území Trnavského a Nitrianskeho kraja podľa neho zatiaľ neboli zaznamenané priame škody súvisiace so vzostupom vodnej hladiny Dunaja. "Obvodné úrady situáciu monitorujú a sú pripravené prijímať opatrenia na ochranu života, zdravia a majetku v súčinnosti so Slovenským vodohospodárskym podnikom," uviedol Lazarov.
Fotogaléria: Situácia v bratislavskom Devíne
Plavebná správa podvečer zastaví dopravu na Dunaji
Pre stúpajúcu hladinu zastaví dnes podvečer Štátna plavebná správa (ŠPS) dopravu na Dunaji. Od 18.00 h tak bude zakázaná plavba všetkým lodiam na vodnej ceste Dunaj. Ide o protipovodňové opatrenie, keďže môže byť ohrozená bezpečnosť plavebnej prevádzky.
V súčasnej situácii zvýšenej hladiny vody totiž jej prietok a rýchlosť prúdenia už neumožňujú bezpečnú plavbu. "Plavidlá pohybujúce sa v takom silnom prúdení nie sú schopné dosiahnuť bezpečnú rýchlosť a sú ohrozované aj množstvom plávajúcich prekážok, napríklad kmeňmi stromov," opísala pre TASR Jana Vadkertyová zo Štátnej plavebnej správy.
Opatrenie má podľa jej slov predchádzať nehodám, pri ktorých môžu byť ohrozené ľudské životy či majetok. Naposledy bola zastavená plavba na Dunaji od 5. februára do 28. februára 2012, dôvodom boli ľadovce.
Podľa ministerstva dopravy sa vzhľadom na vývoj v Rakúsku a Nemecku očakáva, že Dunaj bude ešte stúpať. "Od momentu, kedy začne v nemeckom Passau hladina klesať, zvyčajne trvá ešte niekoľko dní, kým klesne hladina na bezpečnú úroveň aj na Slovensku," priblížil hovorca rezortu dopravy Martin Kóňa.
Lode, ktoré zákaz plavby zastihne na území Slovenska, budú podľa neho na obnovenie plavby čakať v bazénoch verejného prístavu v Bratislave a na pristávacích polohách na voľnom toku Dunaja. Tie sú v čase povodní využívané ako ochranné útulky pre lode.
TASR prináša výberovú chronológiu prípadov zastavania plavby na slovenskom úseku rieky Dunaj.
júl 1997 - Ústredná povodňová komisia vyhlásila 2. stupeň povodňovej aktivity pre dunajský úsek Čičov-Komárno a mesto Komárno vzhľadom na stúpajúcu tendenciu Dunaja. Lodná doprava na slovenskom úseku Dunaja bola zastavená.
jún 2009 - Na dolnom toku slovenského úseku Dunaja platil 2. stupeň povodňovej aktivity, keď predpoludním mala hladina výšku v Gabčíkove 663 cm, Medveďove 785 cm, Komárne 681 cm a v Štúrove 582 cm. V platnosti bol zákaz plavby pre lodnú dopravu.
február 2012 - Ľady Dunaja v prívodnom kanáli spôsobili zastavenie lodnej premávky. Uvoľňoval ich ľadoborec Brezno rozrážaním kvôli obnoveniu plavby na Dunaji.
Pre stúpajúcu hladinu zastaví dnes podvečer Štátna plavebná správa (ŠPS) dopravu na Dunaji. Od 18.00 h tak bude zakázaná plavba všetkým lodiam na vodnej ceste Dunaj. Ide o protipovodňové opatrenie, keďže môže byť ohrozená bezpečnosť plavebnej prevádzky.
V súčasnej situácii zvýšenej hladiny vody totiž jej prietok a rýchlosť prúdenia už neumožňujú bezpečnú plavbu. "Plavidlá pohybujúce sa v takom silnom prúdení nie sú schopné dosiahnuť bezpečnú rýchlosť a sú ohrozované aj množstvom plávajúcich prekážok, napríklad kmeňmi stromov," opísala pre TASR Jana Vadkertyová zo Štátnej plavebnej správy.
Opatrenie má podľa jej slov predchádzať nehodám, pri ktorých môžu byť ohrozené ľudské životy či majetok. Naposledy bola zastavená plavba na Dunaji od 5. februára do 28. februára 2012, dôvodom boli ľadovce.
Podľa ministerstva dopravy sa vzhľadom na vývoj v Rakúsku a Nemecku očakáva, že Dunaj bude ešte stúpať. "Od momentu, kedy začne v nemeckom Passau hladina klesať, zvyčajne trvá ešte niekoľko dní, kým klesne hladina na bezpečnú úroveň aj na Slovensku," priblížil hovorca rezortu dopravy Martin Kóňa.
Lode, ktoré zákaz plavby zastihne na území Slovenska, budú podľa neho na obnovenie plavby čakať v bazénoch verejného prístavu v Bratislave a na pristávacích polohách na voľnom toku Dunaja. Tie sú v čase povodní využívané ako ochranné útulky pre lode.
TASR prináša výberovú chronológiu prípadov zastavania plavby na slovenskom úseku rieky Dunaj.
júl 1997 - Ústredná povodňová komisia vyhlásila 2. stupeň povodňovej aktivity pre dunajský úsek Čičov-Komárno a mesto Komárno vzhľadom na stúpajúcu tendenciu Dunaja. Lodná doprava na slovenskom úseku Dunaja bola zastavená.
jún 2009 - Na dolnom toku slovenského úseku Dunaja platil 2. stupeň povodňovej aktivity, keď predpoludním mala hladina výšku v Gabčíkove 663 cm, Medveďove 785 cm, Komárne 681 cm a v Štúrove 582 cm. V platnosti bol zákaz plavby pre lodnú dopravu.
február 2012 - Ľady Dunaja v prívodnom kanáli spôsobili zastavenie lodnej premávky. Uvoľňoval ich ľadoborec Brezno rozrážaním kvôli obnoveniu plavby na Dunaji.
Jambor: Situácia v Devínskej je stabilizovaná, zatvoríme však cyklomost
Situácia v bratislavskej Devínskej Novej Vsi je zatiaľ aj pre stúpajúcu hladinu rieky Moravy stabilizovaná. Pre TASR to povedal starosta mestskej časti Milan Jambor. "Momentálne neprijímame žiadne opatrenia, hladina Moravy je ešte jeden až jeden a pol metra pod hrádzami," podotkol. Požiadavka však podľa neho prišla z rakúskej strany, ktorá chce, aby sa zatvoril Cyklomost Slobody. Plánujú tak urobiť o 15.00 h.
Na rieke Morava platí druhý stupeň povodňovej aktivity. Jej hladina stále stúpa, podľa posledných meraní Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) dosahovala jej hladina na poludnie 592 centimetrov.
Situáciu však podľa starostu radnica monitoruje. Sledovať rieku bude ďalej a podľa toho sa budú prijímať opatrenia, vraví Jambor. "Sú tu určité miesta, kde sa môžu montovať mobilné zábrany, ale od toho sme ešte pomerne ďaleko," podotkol s tým, že sa nedá predpokladať, kedy sa tak stane. Prvé lokality, ktoré by voda zaplavila, by boli záhrady. "Tie sú zaplavované už aj dnes, ale to sú len malé časti. Domy nie sú zatopené," dodal.
Výberový prehľad najväčších povodní na území samostatnej SR od roku 1993
Vzhľadom na súčasné a aj ďalšie predpokladané zrážky v nemeckom a rakúskom povodí Dunaja, v Slovenskom hydrometeorologickom ústave (SHMÚ) očakávajú na Dunaji výrazný vzostup vodných hladín s dosiahnutím úrovní zodpovedajúcich druhému až tretiemu stupňu povodňovej aktivity (SPA).
TASR prináša výberový prehľad najväčších povodní, ktoré sa vyskytli na území samostatnej Slovenskej republiky (SR) od roku 1993.
november 1993 - Záplavy postihli 26 slovenských miest a obcí v povodí rieky Uh v blízkosti štátnych hraníc s Ukrajinou. Pretrhnutím hrádze vznikli škody za vyše 122 miliónov Sk (štyri milióny eur). Zdvihnutá hladina Dunaja poškodila ešte nedokončené objekty náhradného riešenia Vodného diela Gabčíkovo pri obci Čunovo. Na gabčíkovskom stavenisku dosiahli škody 245 miliónov Sk (osem miliónov eur).
apríl 1994 - Výdatné dažde zapríčinili najvyšší stupeň povodňovej aktivity v okresoch Nitra, Nové Zámky, Topoľčany. Zložitá bola situácia na Spiši v povodí rieky Hnilec, z brehov sa vylial Hornád.
jún 1995 - Druhý stupeň povodňovej aktivity vyhlásili na Ipli v okrese Lučenec, tretí na potokoch Turiec a Rimava v lokalite Vlkyňa, okres Rimavská Sobota, v okrese Levice, kde zaplavilo časti niektorých obcí a Levíc. V okrese Košice-vidiek sa vylial Myslavský potok a zaplavil vyše 40 domov.
máj 1996 - Prietrž mračien s následnou povodňou poškodila intravilán a 175 domov v obci Ivanka pri Nitre. Celkové škody prírodnej katastrofy vyčíslili na 150 miliónov Sk (4,9 milióna eur).
september 1996 - Záplavy po výdatných niekoľkodňových dažďoch v okrese Námestovo spôsobili materiálne škody približne za osem miliónov korún (263.661 eur), v okrese Čadca viac než za 221 miliónov Sk (7,2 milióna eur).
júl 1997 - Na Slovensku zaplavilo 2450 domov, bytov a bytových priestorov, čím bolo priamo postihnutých 10.000 obyvateľov Slovenska. Voda zaliala 35.000 hektárov poľnohospodárskej pôdy. Kvantifikácia škôd dosiahla takmer 2,5 miliardy Sk (82,4 milióna eur).
júl 1998 - Päťdesiat ľudí zahynulo v obci Jarovnice pri záplavách, ktoré postihli regióny východného Slovenska. Povodne zasiahli okolo 10.000 obyvateľov v 86 obciach Prešovského a Košického kraja. Zaplavených bolo takmer 2500 domov, pričom 357 z nich voda zničila alebo značne poškodila. Záplavy poznačili 20.000 hektárov poľnohospodárskej pôdy, uhynulo približne 1000 kusov hospodárskych zvierat. Povodne spôsobili škodu za viac ako jednu miliardu Sk (32,9 miliónov eur).
jún 1999 - Povodne v Žilinskom kraji si vyžiadali škody za 39,5 milióna Sk (1,3 milióna eur), v piatich obciach - Stráža, Terchová, Varín, Dolná Tížina a Krasňany bolo zaplavených 291 pivníc a suterénov domov, občanom vznikli škody na majetku za vyše 21 miliónov Sk (692.109 eur). Príval vody zasiahol obce juhozápadnej časti okresu Prievidza. V okrese Levice bolo zaplavených 369 rodinných domov. Štyri okresy Banskobystrického kraja - Žarnovica, Krupina, Brezno a Veľký Krtíš vyčíslili škody po povodniach na 40 miliónov Sk (1,3 milióna eur).
júl 1999 - Tretí stupeň povodňovej aktivity vyhlásili v dvoch západoslovenských mestách Pezinok a Modra. Povodne na Slovensku v povodí Dunaja, Váhu, Hrona, Hornádu a Bodrogu spôsobili škody za 4,5 miliardy Sk (148,3 milióna eur).
apríl 2000 - V dôsledku vytrvalého dažďa a topenia snehu stúpli hladiny riek Torysa, Ondava a Ladomírka tak, že na nich vyhlásili tretí stupeň povodňovej aktivity. Hladina Torysy pri Sabinove bola na výške 230 centimetrov, pričom jej normál je pod 150 cm, hladina Ondavy pri Stropkove bola 290 centimetrov.
júl 2001 - Jednu ľudskú obeť si vyžiadali povodne v oblasti Prešova, 25-ročný muž z obce Jarabina zahynul po úraze elektrickým prúdom v zatopenej pivnici. V Bardejovskom okrese spôsobili povodne škodu za vyše 50 miliónov Sk (1,6 milióna eur). V Stropkove a Svidníku boli v dôsledku povodní vyradené z činnosti verejné vodovody.
august 2002 - Celú strednú Európu vrátane územia Slovenska postihli záplavy. Povodne zasiahli oblasť Pohronia, neskôr aj povodie Dunaja, najmä bratislavské mestské časti Devín a Devínsku Novú Ves. Záplavy spôsobili celkovo škodu za 1,5 miliardy Sk (49,4 milióna eur), pri riešení kritickej situácie sa výrazne osvedčilo aj vodné dielo Gabčíkovo.
jún 2003 - Nános bahna z rozvodneného potoka po dažďoch zasiahol obydlia v obci Melčice-Lieskové v okrese Trenčín. Zaplavených bolo 70 domov.
júl 2004 - Mimoriadna situácia nastala v siedmich obciach po veternej smršti, ktorá zasiahla okres Trenčín. Postihnuté boli najmä Trenčianske Stankovce, Melčice-Lieskové, Adamovské Kochanovce, Krivosúd-Bodovka, Trenčianska Turná, Veľké Bierovce a Mníchova Lehota. Škody presiahli milión Sk (32.957 milióna eur).
júl - august 2004 - Rozsiahle záplavy postihli Východné Slovensko. Záplavy a nadmerné zrážky spôsobili škody na poľnohospodárskej úrode za 132 miliónov Sk (4,4 milióna eur), celkove sa ich výška odhaduje na dve miliardy Sk (65,9 milióna eur).
júl 2005 - Prietrž mračien a večerný intenzívny dážď v Prešovskom kraji spôsobili záplavy vo Vranovskom, Prešovskom a Stropkovskom okrese. Najviac škôd na obecnom majetku bolo na komunikáciách, mostoch, reguláciách potokov. V Bystrom nad Topľou zaplavilo okolo 200 domov, jednu rodinu evakuovali.
september 2005 - Zaplavených bolo asi 40 pivničných priestorov rodinných domov, 70 dvorov a záhrad a približne 30 studní s pitnou vodou po silnej prietrži mračien, ktorá postihla obec Michaľany v Trebišovskom okrese.
marec-apríl 2006 - Sneh, dážď a oteplenie spôsobili lokálne povodne na mnohých miestach Bratislavského, Trnavského a Seneckého kraja. Voda šarapatila taktiež na východe Slovenska - na Spiši, v obci Harichovce a v okolí Vranova.
jún 2006 - Zhruba 40 samospráv Prešovského, Bardejovského, ale aj Staroľubovnianskeho, Kežmarského a Svidníckeho okresu vyhlásilo po silných dažďoch tretí stupeň povodňovej aktivity. Asi hodinová búrka spojená s prietržou mračien a silným dažďom spôsobila záplavy v časti niekoľkých obcí v okrese Veľký Krtíš a spôsobila miliónové škody. S vodným živlom bojovali aj obyvatelia Ždiaru a Popradu.
august 2007 - Prívalová voda zaplavila obce na Zamagurí a na Spiši. K najviac postihnutým patrilo mesto Spišská Stará Ves a zamagurská obec Matiašovce.
september 2007 - Výrazná zrážková činnosť mala za následok vzostup hladín vodných tokov Morava, Dunaj a Kysuca na území Bratislavského a Žilinského kraja. Rozvodnený Dunaj sa vylial na Tyršovom nábreží v Bratislave a zaplavil časť Devína, ktorú zalievala aj rieka Morava. Zvýšená hladina rieky Kysuca spôsobila v Turzovke škody približne päť miliónov Sk (164.788 eur). Povodne zasiahli aj východ Slovenska - v obci Ľutina v Sabinovskom okrese sa vylial potok Ľutinka a spôsobil škodu vo výške milióna Sk (32.957 eur).
máj 2008 - Tretí stupeň povodňovej aktivity vyhlásili v spišskej obci Smižany, ktorú zasiahla prietrž mračien sprevádzaná krupobitím. Valiaca sa voda a bahno zaplavili viacero zaparkovaných áut na sídlisku, ale aj pivničné priestory niekoľkých rodinných domov. Vodný živel vyčíňal aj v okrese Stará Ľubovňa.
júl 2008 – V dôsledku pretrvávajúceho daždivého počasia hlásili vzostup hladiny všetkých vodných tokov na území východného Slovenska. Tretí stupeň povodňovej aktivity v dôsledku zvýšenej hladiny tokov vyhlásili v 17 obciach Bardejovského okresu a v okrese Kežmarok. V rozvodnenej riečke v obci Čirč (okres Stará Ľubovňa) sa utopil 41-ročný policajt Stanislav Gernát a jeho 33-ročná sestra Andrea.
marec 2009 - Na Myjave sa z brehov vyliala rieka Myjava a zaplavila rodinné domy vo štvrti Turá Lúka. V obci Podbranč na toku rieky Myjava zaplavila voda niekoľko rodinných domov. Rieka Myjava ohrozovala aj prímestské neobývané oblasti Senice, kde sa vyliala z koryta a zatopila lúky.
jún 2009 - Silná búrka sprevádzaná nárazovým vetrom a krupobitím, ktorá zasiahla Myjavu a okolie, spôsobila, že rieka Myjava zaplavila myjavské námestie, garáže, Kultúrny dom Samka Dudíka, športový areál, cesty a rodinné domy v miestnej časti Turá Lúka.
december 2009 - Na viac ako 904.000 eur vyčíslil náklady na obnovu funkčnosti vodných tokov a majetku Slovenský vodohospodársky podnik (SVP), š. p. po koncoročnej povodni na viacerých tokoch Slovenska. Povodeň sa najviac prejavila na riekach Hron, Ipeľ a ich prítokoch. Záplavy medzi vianočnými sviatkami postihli najviac obyvateľov zvolenskej časti Neresnica a Balkán, ale aj občanov v Podbrezovej a viacerých obcí v okrese Žiar nad Hronom, Levice a Žarnovica.
máj 2010 - Rozsiahle škody spôsobil potok Chotčianka v obci Bukovce, okres Stropkov, ktorý strhol časť betónového mosta, zaplavil dvory a pivnice rodinných domov a zničil viacúčelové ihrisko. Vytrvalé dažde a rozvodnený Hornád ohrozovali metropolu východného Slovenska Košice.
jún 2010 - Približne 30 domov zatopila v Rajeckých Tepliciach rozvodnená rieka Rajčianka. Váh zaplavil časť obce Stankovany, rieka Žitava zaplavila domy v obciach Kmeťovo, Hul a Maňa v oblasti Požitavia. Rozsiahle záplavy postihli okres Košice-okolie. Voda tu napáchala škody za takmer 2,1 milióna eur.
august 2010 - Tisícročná voda sa prehnala vodnými tokmi hornej Nitry a zasiahla mesto Handlovú ako aj obce Handlovskej doliny. Záplavy hlásili aj zo Žiaru nad Hronom, Prievidze a Martina.
7. júna 2011 - Prívalová vlna po prudkom lejaku zatopila viacero obcí v Malých Karpatoch, okrem obce Píla aj Častú, Doľany a Horné Orešany. Miestny tok Gidra sa vylial v Píle, kde došlo k zaplaveniu domov, strhnutiu mosta a obec zostala odrezaná od okolia. V obci Častá sa vylial Štefanovský potok, zaliate sú domy a verejné priestory. Hladina potoka Gidra dosiahla v stanici Píla druhý deň o 12.00 h stav 20 centimetrov (cm) vody, o 18.00 h stúpla na 155 cm a o pol noci klesla na 77 cm.
Vzhľadom na súčasné a aj ďalšie predpokladané zrážky v nemeckom a rakúskom povodí Dunaja, v Slovenskom hydrometeorologickom ústave (SHMÚ) očakávajú na Dunaji výrazný vzostup vodných hladín s dosiahnutím úrovní zodpovedajúcich druhému až tretiemu stupňu povodňovej aktivity (SPA).
TASR prináša výberový prehľad najväčších povodní, ktoré sa vyskytli na území samostatnej Slovenskej republiky (SR) od roku 1993.
november 1993 - Záplavy postihli 26 slovenských miest a obcí v povodí rieky Uh v blízkosti štátnych hraníc s Ukrajinou. Pretrhnutím hrádze vznikli škody za vyše 122 miliónov Sk (štyri milióny eur). Zdvihnutá hladina Dunaja poškodila ešte nedokončené objekty náhradného riešenia Vodného diela Gabčíkovo pri obci Čunovo. Na gabčíkovskom stavenisku dosiahli škody 245 miliónov Sk (osem miliónov eur).
apríl 1994 - Výdatné dažde zapríčinili najvyšší stupeň povodňovej aktivity v okresoch Nitra, Nové Zámky, Topoľčany. Zložitá bola situácia na Spiši v povodí rieky Hnilec, z brehov sa vylial Hornád.
jún 1995 - Druhý stupeň povodňovej aktivity vyhlásili na Ipli v okrese Lučenec, tretí na potokoch Turiec a Rimava v lokalite Vlkyňa, okres Rimavská Sobota, v okrese Levice, kde zaplavilo časti niektorých obcí a Levíc. V okrese Košice-vidiek sa vylial Myslavský potok a zaplavil vyše 40 domov.
máj 1996 - Prietrž mračien s následnou povodňou poškodila intravilán a 175 domov v obci Ivanka pri Nitre. Celkové škody prírodnej katastrofy vyčíslili na 150 miliónov Sk (4,9 milióna eur).
september 1996 - Záplavy po výdatných niekoľkodňových dažďoch v okrese Námestovo spôsobili materiálne škody približne za osem miliónov korún (263.661 eur), v okrese Čadca viac než za 221 miliónov Sk (7,2 milióna eur).
júl 1997 - Na Slovensku zaplavilo 2450 domov, bytov a bytových priestorov, čím bolo priamo postihnutých 10.000 obyvateľov Slovenska. Voda zaliala 35.000 hektárov poľnohospodárskej pôdy. Kvantifikácia škôd dosiahla takmer 2,5 miliardy Sk (82,4 milióna eur).
júl 1998 - Päťdesiat ľudí zahynulo v obci Jarovnice pri záplavách, ktoré postihli regióny východného Slovenska. Povodne zasiahli okolo 10.000 obyvateľov v 86 obciach Prešovského a Košického kraja. Zaplavených bolo takmer 2500 domov, pričom 357 z nich voda zničila alebo značne poškodila. Záplavy poznačili 20.000 hektárov poľnohospodárskej pôdy, uhynulo približne 1000 kusov hospodárskych zvierat. Povodne spôsobili škodu za viac ako jednu miliardu Sk (32,9 miliónov eur).
jún 1999 - Povodne v Žilinskom kraji si vyžiadali škody za 39,5 milióna Sk (1,3 milióna eur), v piatich obciach - Stráža, Terchová, Varín, Dolná Tížina a Krasňany bolo zaplavených 291 pivníc a suterénov domov, občanom vznikli škody na majetku za vyše 21 miliónov Sk (692.109 eur). Príval vody zasiahol obce juhozápadnej časti okresu Prievidza. V okrese Levice bolo zaplavených 369 rodinných domov. Štyri okresy Banskobystrického kraja - Žarnovica, Krupina, Brezno a Veľký Krtíš vyčíslili škody po povodniach na 40 miliónov Sk (1,3 milióna eur).
júl 1999 - Tretí stupeň povodňovej aktivity vyhlásili v dvoch západoslovenských mestách Pezinok a Modra. Povodne na Slovensku v povodí Dunaja, Váhu, Hrona, Hornádu a Bodrogu spôsobili škody za 4,5 miliardy Sk (148,3 milióna eur).
apríl 2000 - V dôsledku vytrvalého dažďa a topenia snehu stúpli hladiny riek Torysa, Ondava a Ladomírka tak, že na nich vyhlásili tretí stupeň povodňovej aktivity. Hladina Torysy pri Sabinove bola na výške 230 centimetrov, pričom jej normál je pod 150 cm, hladina Ondavy pri Stropkove bola 290 centimetrov.
júl 2001 - Jednu ľudskú obeť si vyžiadali povodne v oblasti Prešova, 25-ročný muž z obce Jarabina zahynul po úraze elektrickým prúdom v zatopenej pivnici. V Bardejovskom okrese spôsobili povodne škodu za vyše 50 miliónov Sk (1,6 milióna eur). V Stropkove a Svidníku boli v dôsledku povodní vyradené z činnosti verejné vodovody.
august 2002 - Celú strednú Európu vrátane územia Slovenska postihli záplavy. Povodne zasiahli oblasť Pohronia, neskôr aj povodie Dunaja, najmä bratislavské mestské časti Devín a Devínsku Novú Ves. Záplavy spôsobili celkovo škodu za 1,5 miliardy Sk (49,4 milióna eur), pri riešení kritickej situácie sa výrazne osvedčilo aj vodné dielo Gabčíkovo.
jún 2003 - Nános bahna z rozvodneného potoka po dažďoch zasiahol obydlia v obci Melčice-Lieskové v okrese Trenčín. Zaplavených bolo 70 domov.
júl 2004 - Mimoriadna situácia nastala v siedmich obciach po veternej smršti, ktorá zasiahla okres Trenčín. Postihnuté boli najmä Trenčianske Stankovce, Melčice-Lieskové, Adamovské Kochanovce, Krivosúd-Bodovka, Trenčianska Turná, Veľké Bierovce a Mníchova Lehota. Škody presiahli milión Sk (32.957 milióna eur).
júl - august 2004 - Rozsiahle záplavy postihli Východné Slovensko. Záplavy a nadmerné zrážky spôsobili škody na poľnohospodárskej úrode za 132 miliónov Sk (4,4 milióna eur), celkove sa ich výška odhaduje na dve miliardy Sk (65,9 milióna eur).
júl 2005 - Prietrž mračien a večerný intenzívny dážď v Prešovskom kraji spôsobili záplavy vo Vranovskom, Prešovskom a Stropkovskom okrese. Najviac škôd na obecnom majetku bolo na komunikáciách, mostoch, reguláciách potokov. V Bystrom nad Topľou zaplavilo okolo 200 domov, jednu rodinu evakuovali.
september 2005 - Zaplavených bolo asi 40 pivničných priestorov rodinných domov, 70 dvorov a záhrad a približne 30 studní s pitnou vodou po silnej prietrži mračien, ktorá postihla obec Michaľany v Trebišovskom okrese.
marec-apríl 2006 - Sneh, dážď a oteplenie spôsobili lokálne povodne na mnohých miestach Bratislavského, Trnavského a Seneckého kraja. Voda šarapatila taktiež na východe Slovenska - na Spiši, v obci Harichovce a v okolí Vranova.
jún 2006 - Zhruba 40 samospráv Prešovského, Bardejovského, ale aj Staroľubovnianskeho, Kežmarského a Svidníckeho okresu vyhlásilo po silných dažďoch tretí stupeň povodňovej aktivity. Asi hodinová búrka spojená s prietržou mračien a silným dažďom spôsobila záplavy v časti niekoľkých obcí v okrese Veľký Krtíš a spôsobila miliónové škody. S vodným živlom bojovali aj obyvatelia Ždiaru a Popradu.
august 2007 - Prívalová voda zaplavila obce na Zamagurí a na Spiši. K najviac postihnutým patrilo mesto Spišská Stará Ves a zamagurská obec Matiašovce.
september 2007 - Výrazná zrážková činnosť mala za následok vzostup hladín vodných tokov Morava, Dunaj a Kysuca na území Bratislavského a Žilinského kraja. Rozvodnený Dunaj sa vylial na Tyršovom nábreží v Bratislave a zaplavil časť Devína, ktorú zalievala aj rieka Morava. Zvýšená hladina rieky Kysuca spôsobila v Turzovke škody približne päť miliónov Sk (164.788 eur). Povodne zasiahli aj východ Slovenska - v obci Ľutina v Sabinovskom okrese sa vylial potok Ľutinka a spôsobil škodu vo výške milióna Sk (32.957 eur).
máj 2008 - Tretí stupeň povodňovej aktivity vyhlásili v spišskej obci Smižany, ktorú zasiahla prietrž mračien sprevádzaná krupobitím. Valiaca sa voda a bahno zaplavili viacero zaparkovaných áut na sídlisku, ale aj pivničné priestory niekoľkých rodinných domov. Vodný živel vyčíňal aj v okrese Stará Ľubovňa.
júl 2008 – V dôsledku pretrvávajúceho daždivého počasia hlásili vzostup hladiny všetkých vodných tokov na území východného Slovenska. Tretí stupeň povodňovej aktivity v dôsledku zvýšenej hladiny tokov vyhlásili v 17 obciach Bardejovského okresu a v okrese Kežmarok. V rozvodnenej riečke v obci Čirč (okres Stará Ľubovňa) sa utopil 41-ročný policajt Stanislav Gernát a jeho 33-ročná sestra Andrea.
marec 2009 - Na Myjave sa z brehov vyliala rieka Myjava a zaplavila rodinné domy vo štvrti Turá Lúka. V obci Podbranč na toku rieky Myjava zaplavila voda niekoľko rodinných domov. Rieka Myjava ohrozovala aj prímestské neobývané oblasti Senice, kde sa vyliala z koryta a zatopila lúky.
jún 2009 - Silná búrka sprevádzaná nárazovým vetrom a krupobitím, ktorá zasiahla Myjavu a okolie, spôsobila, že rieka Myjava zaplavila myjavské námestie, garáže, Kultúrny dom Samka Dudíka, športový areál, cesty a rodinné domy v miestnej časti Turá Lúka.
december 2009 - Na viac ako 904.000 eur vyčíslil náklady na obnovu funkčnosti vodných tokov a majetku Slovenský vodohospodársky podnik (SVP), š. p. po koncoročnej povodni na viacerých tokoch Slovenska. Povodeň sa najviac prejavila na riekach Hron, Ipeľ a ich prítokoch. Záplavy medzi vianočnými sviatkami postihli najviac obyvateľov zvolenskej časti Neresnica a Balkán, ale aj občanov v Podbrezovej a viacerých obcí v okrese Žiar nad Hronom, Levice a Žarnovica.
máj 2010 - Rozsiahle škody spôsobil potok Chotčianka v obci Bukovce, okres Stropkov, ktorý strhol časť betónového mosta, zaplavil dvory a pivnice rodinných domov a zničil viacúčelové ihrisko. Vytrvalé dažde a rozvodnený Hornád ohrozovali metropolu východného Slovenska Košice.
jún 2010 - Približne 30 domov zatopila v Rajeckých Tepliciach rozvodnená rieka Rajčianka. Váh zaplavil časť obce Stankovany, rieka Žitava zaplavila domy v obciach Kmeťovo, Hul a Maňa v oblasti Požitavia. Rozsiahle záplavy postihli okres Košice-okolie. Voda tu napáchala škody za takmer 2,1 milióna eur.
august 2010 - Tisícročná voda sa prehnala vodnými tokmi hornej Nitry a zasiahla mesto Handlovú ako aj obce Handlovskej doliny. Záplavy hlásili aj zo Žiaru nad Hronom, Prievidze a Martina.
7. júna 2011 - Prívalová vlna po prudkom lejaku zatopila viacero obcí v Malých Karpatoch, okrem obce Píla aj Častú, Doľany a Horné Orešany. Miestny tok Gidra sa vylial v Píle, kde došlo k zaplaveniu domov, strhnutiu mosta a obec zostala odrezaná od okolia. V obci Častá sa vylial Štefanovský potok, zaliate sú domy a verejné priestory. Hladina potoka Gidra dosiahla v stanici Píla druhý deň o 12.00 h stav 20 centimetrov (cm) vody, o 18.00 h stúpla na 155 cm a o pol noci klesla na 77 cm.
TASR prináša výberovú chronológiu najväčších záplav na slovenskom toku rieky Dunaj v 20. a 21. storočí:
15. júla 1954 - Z porovnania historických dokumentov vyplýva, že išlo o jednu z najväčších povodní na Dunaji. Hladina európskeho veľtoku dosiahla rekordnú výšku 984 centimetrov. Prietok dosiahol druhú najvyššiu hodnotu v histórii novodobých meraní - 10.400 m3 s-1. Historicky najvyšší kulminačný prietok (10.870 m3 s-1) bol na Dunaji zaregistrovaný v roku 1899.
16. júna 1965 - Pretrhla sa dunajská hrádza pri Patinciach, Kolárove a Číčove. Hladina Dunaja stúpla do výšky 917 centimetrov. Záplava zničila asi 3910 domov a ďalších 6000 poškodila. Pod vodou sa ocitlo vyše 71.000 ha zaplavenej poľnohospodárskej pôdy, zamokrenej bolo 114.000 ha. Celkové škody spôsobené povodňou vyčíslili na viac než 3,5 miliardy korún.
5. - 6. augusta 1991 - V čase od 23.00 h do 0l.00 h Dunaj v Bratislave kulminoval pri stave 864 cm a prietoku 9370 kubických metrov za sekundu. V niektorých obciach nachádzajúcich sa v ohrozenom povodí Dunaja, došlo k evakuácii obyvateľstva.
22. júla 1997 - Kritická povodňová situácia pretrvávala na riekach Morava a Dunaj. Na vodnom diele Gabčíkovo bol vyhlásený 3. stupeň povodňovej aktivity. V súvislosti s povodňami slovenská vláda rozhodla, že občanom, ktorým spôsobili záplavy na byte, či na dome škody presahujúce vyše 100.000 Sk vyplatia okresné úrady jednorazovo 30.000 Sk.
22. júna 1999 - V povodí Dunaja sa vybrežili vody z korýt tokov v okresoch Myjava a Skalica. Vody rieky Myjava zaplavili Starú Myjavu a mesto Myjavu, kde voda na námestí dosiahla 1,5 m. V obci Stará Myjava bolo nutné evakuovať obyvateľov z rodinných domov záchrannými člnmi. Z predhoria Malých Karpát sa zvýšené prietoky sústredili do Šúrskeho kanála, kde bol tiež vyhlásený III. stupeň povodňovej aktivity.
25. marca 2002 - V Medveďove namerali vodostav 730 cm. Podzemná voda zatopila 16 hektárov poľnohospodárskej pôdy.
august 2002 - Na Dunaji zaregistrovali tretiu najväčšiu povodňovú vlnu od roku 1877. Hladina rieky vystúpila na 991 centimetrov - najvyšší stav v histórii pravidelných meraní a prietok bol 10.370 m3 s-1. Išlo o tretí najväčší prietok od začiatku novodobých meraní.
marec - apríl 2006 - Sneh, dážď a oteplenie spôsobili lokálne povodne na mnohých miestach Bratislavského, Trnavského kraja a Seneckého kraja. V Bratislave pri Starom moste v blízkosti Šafárikovho námestia sa vylial z koryta Dunaj, hladina rieky presiahla výšku 800 centimetrov.
september 2007 - Výrazná zrážková činnosť mala za následok vzostup hladín vodných tokov Morava, Dunaj a Kysuca na území Bratislavského a Žilinského kraja. Rozvodnený Dunaj zatopil niekoľko domov a záhrad, vylial sa na Tyršovom nábreží v Bratislave a zaplavil časť Devína. Lokalitu Devína zalievala aj rieka Morava.
6. - 20. augusta 2008 - Záplavová vlna postihla povodie Dunaja - voda zaplavila bratislavské mestské časti Devín a Devínska Nová Ves, ďalej Štúrovo a Komárno. Na území Slovenska však tento prírodný proces zďaleka nedosiahol také obrovské rozmery ako v Rakúsku a Nemecku. V prospech zažehnania kritickej situácie sa výrazne osvedčilo aj vodné dielo v Gabčíkove.
jún 2009 - Hladina Dunaja v bratislavskom Devíne dosiahla 794 centimetrov, platil tam preto 2. stupeň povodňovej aktivity. Po bratislavskej mestskej časti Devín sa rieka začala vylievať z brehu aj na petržalskej i na staromestskej strane nábrežia.
4. - 5. júna 2010 - Rozvodnený Dunaj sa v Bratislave začal vylievať na chodník na ľavom brehu v lokalite pod Starým mostom. Voda vystúpila na breh aj na pravom strane v mestskej časti Petržalka, na chodník pred parkoviskom pred divadlom Aréna. Podľa údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu dosiahol Dunaj 5. júna toho roku v Bratislave 831 cm, v Devíne 802 cm a v Štúrove 646 cm.
15. júla 1954 - Z porovnania historických dokumentov vyplýva, že išlo o jednu z najväčších povodní na Dunaji. Hladina európskeho veľtoku dosiahla rekordnú výšku 984 centimetrov. Prietok dosiahol druhú najvyššiu hodnotu v histórii novodobých meraní - 10.400 m3 s-1. Historicky najvyšší kulminačný prietok (10.870 m3 s-1) bol na Dunaji zaregistrovaný v roku 1899.
16. júna 1965 - Pretrhla sa dunajská hrádza pri Patinciach, Kolárove a Číčove. Hladina Dunaja stúpla do výšky 917 centimetrov. Záplava zničila asi 3910 domov a ďalších 6000 poškodila. Pod vodou sa ocitlo vyše 71.000 ha zaplavenej poľnohospodárskej pôdy, zamokrenej bolo 114.000 ha. Celkové škody spôsobené povodňou vyčíslili na viac než 3,5 miliardy korún.
5. - 6. augusta 1991 - V čase od 23.00 h do 0l.00 h Dunaj v Bratislave kulminoval pri stave 864 cm a prietoku 9370 kubických metrov za sekundu. V niektorých obciach nachádzajúcich sa v ohrozenom povodí Dunaja, došlo k evakuácii obyvateľstva.
22. júla 1997 - Kritická povodňová situácia pretrvávala na riekach Morava a Dunaj. Na vodnom diele Gabčíkovo bol vyhlásený 3. stupeň povodňovej aktivity. V súvislosti s povodňami slovenská vláda rozhodla, že občanom, ktorým spôsobili záplavy na byte, či na dome škody presahujúce vyše 100.000 Sk vyplatia okresné úrady jednorazovo 30.000 Sk.
22. júna 1999 - V povodí Dunaja sa vybrežili vody z korýt tokov v okresoch Myjava a Skalica. Vody rieky Myjava zaplavili Starú Myjavu a mesto Myjavu, kde voda na námestí dosiahla 1,5 m. V obci Stará Myjava bolo nutné evakuovať obyvateľov z rodinných domov záchrannými člnmi. Z predhoria Malých Karpát sa zvýšené prietoky sústredili do Šúrskeho kanála, kde bol tiež vyhlásený III. stupeň povodňovej aktivity.
25. marca 2002 - V Medveďove namerali vodostav 730 cm. Podzemná voda zatopila 16 hektárov poľnohospodárskej pôdy.
august 2002 - Na Dunaji zaregistrovali tretiu najväčšiu povodňovú vlnu od roku 1877. Hladina rieky vystúpila na 991 centimetrov - najvyšší stav v histórii pravidelných meraní a prietok bol 10.370 m3 s-1. Išlo o tretí najväčší prietok od začiatku novodobých meraní.
marec - apríl 2006 - Sneh, dážď a oteplenie spôsobili lokálne povodne na mnohých miestach Bratislavského, Trnavského kraja a Seneckého kraja. V Bratislave pri Starom moste v blízkosti Šafárikovho námestia sa vylial z koryta Dunaj, hladina rieky presiahla výšku 800 centimetrov.
september 2007 - Výrazná zrážková činnosť mala za následok vzostup hladín vodných tokov Morava, Dunaj a Kysuca na území Bratislavského a Žilinského kraja. Rozvodnený Dunaj zatopil niekoľko domov a záhrad, vylial sa na Tyršovom nábreží v Bratislave a zaplavil časť Devína. Lokalitu Devína zalievala aj rieka Morava.
6. - 20. augusta 2008 - Záplavová vlna postihla povodie Dunaja - voda zaplavila bratislavské mestské časti Devín a Devínska Nová Ves, ďalej Štúrovo a Komárno. Na území Slovenska však tento prírodný proces zďaleka nedosiahol také obrovské rozmery ako v Rakúsku a Nemecku. V prospech zažehnania kritickej situácie sa výrazne osvedčilo aj vodné dielo v Gabčíkove.
jún 2009 - Hladina Dunaja v bratislavskom Devíne dosiahla 794 centimetrov, platil tam preto 2. stupeň povodňovej aktivity. Po bratislavskej mestskej časti Devín sa rieka začala vylievať z brehu aj na petržalskej i na staromestskej strane nábrežia.
4. - 5. júna 2010 - Rozvodnený Dunaj sa v Bratislave začal vylievať na chodník na ľavom brehu v lokalite pod Starým mostom. Voda vystúpila na breh aj na pravom strane v mestskej časti Petržalka, na chodník pred parkoviskom pred divadlom Aréna. Podľa údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu dosiahol Dunaj 5. júna toho roku v Bratislave 831 cm, v Devíne 802 cm a v Štúrove 646 cm.
