COP29 prebieha v azerbajdžanskej metropole Baku od 11. novembra za účasti dovedna vyše 50.000 delegátov, zastupujúcich 200 štátov sveta vrátane vyše 100 lídrov na úrovni prezidentov a premiérov.
Autor TASR
Baku 21. novembra (TASR) - Azerbajdžanské predsedníctvo Konferencie OSN o zmene klímy (COP29) predstavilo vo štvrtok návrh novej globálnej dohody, ktorej cieľom je stanoviť, ako budú bohatšie krajiny finančne prispievať na pomoc chudobnejším na boj s dôsledkami klimatických zmien. Len desaťstranový návrh vyvolal u mnohých znepokojenie, nakoľko viacero kľúčových otázok stále ponechal nevyriešených, informuje TASR podľa agentúr DPA a Reuters.
COP29 prebieha v azerbajdžanskej metropole Baku od 11. novembra za účasti dovedna vyše 50.000 delegátov, zastupujúcich 200 štátov sveta vrátane vyše 100 lídrov na úrovni prezidentov a premiérov. Konferencia sa má skončiť v piatok, hoci podľa agentúry Reuters sa očakáva, že sa predĺži, a to práve pre potrebu dosiahnuť finálnu dohodu.
Hlavnou otázkou zostáva podľa DPA doriešenie výšky finančnej podpory, ktorá by sa mala byť poskytnutá rozvojovým krajinám. V návrhu dohody sa uvádza, že finančná podpora na boj s klimatickými zmenami a tiež na kompenzáciu nimi spôsobených škôd by mala mať predovšetkým formu grantov, a nie pôžičiek, ktoré by mohli chudobnejšie krajiny značne zadlžiť.
Dosahovanie dohody sa však podľa Reuters deje veľmi pomaly. Nejasné v navrhovanom dokumente napríklad zostáva, čo presne sa započítava do ročných príspevkov a tiež, kto ho má vlastne poskytovať. "Text (návrhu), ktorý máme teraz k dispozícii... je nevyvážený, neuskutočniteľný a neprijateľný," povedal eurokomisár pre klímu Wopke Hoekstra a azerbajdžanské predsedníctvo COP29 vyzval na ráznejšie vedenie pri zostavovaní dohody.
Reuters približuje, že rozvojové krajiny potrebujú podľa odhadov ekonómov dostávať do konca desaťročia najmenej bilión dolárov ročne na riešenie dôsledkov klimatických zmien.
Pomerne krátky návrh dohody zhŕňa podľa Reuters dve rozdielne stanoviská rozvinutých a rozvojových krajín vytvorených už pred konferenciou v Baku. Prvé z nich sa týka financovania pomocou zmienených grantov a druhé rozšírenia možného spôsobu financovania, nie len uvádzanými grantmi, ktoré sa započítavajú do ročného cieľa. Vyhýba sa však uvedeniu celkovej sumy, ktorú by krajiny mali poskytovať.
Predsedníctvo COP29 prisľúbilo, že v noci na piatok zverejní efektívnejšiu verziu návrhu aj s konkrétnymi číslami. Generálny tajomník OSN António Guterres sa do Baku vrátil zo summitu skupiny G20 v brazílskom Riu de Janeiro. Zástupcov jednotlivých krajín v Baku varoval pred rizikami zlyhania a zároveň povedal, že "neúspech nie je možnosťou".
COP29 prebieha v azerbajdžanskej metropole Baku od 11. novembra za účasti dovedna vyše 50.000 delegátov, zastupujúcich 200 štátov sveta vrátane vyše 100 lídrov na úrovni prezidentov a premiérov. Konferencia sa má skončiť v piatok, hoci podľa agentúry Reuters sa očakáva, že sa predĺži, a to práve pre potrebu dosiahnuť finálnu dohodu.
Hlavnou otázkou zostáva podľa DPA doriešenie výšky finančnej podpory, ktorá by sa mala byť poskytnutá rozvojovým krajinám. V návrhu dohody sa uvádza, že finančná podpora na boj s klimatickými zmenami a tiež na kompenzáciu nimi spôsobených škôd by mala mať predovšetkým formu grantov, a nie pôžičiek, ktoré by mohli chudobnejšie krajiny značne zadlžiť.
Dosahovanie dohody sa však podľa Reuters deje veľmi pomaly. Nejasné v navrhovanom dokumente napríklad zostáva, čo presne sa započítava do ročných príspevkov a tiež, kto ho má vlastne poskytovať. "Text (návrhu), ktorý máme teraz k dispozícii... je nevyvážený, neuskutočniteľný a neprijateľný," povedal eurokomisár pre klímu Wopke Hoekstra a azerbajdžanské predsedníctvo COP29 vyzval na ráznejšie vedenie pri zostavovaní dohody.
Reuters približuje, že rozvojové krajiny potrebujú podľa odhadov ekonómov dostávať do konca desaťročia najmenej bilión dolárov ročne na riešenie dôsledkov klimatických zmien.
Pomerne krátky návrh dohody zhŕňa podľa Reuters dve rozdielne stanoviská rozvinutých a rozvojových krajín vytvorených už pred konferenciou v Baku. Prvé z nich sa týka financovania pomocou zmienených grantov a druhé rozšírenia možného spôsobu financovania, nie len uvádzanými grantmi, ktoré sa započítavajú do ročného cieľa. Vyhýba sa však uvedeniu celkovej sumy, ktorú by krajiny mali poskytovať.
Predsedníctvo COP29 prisľúbilo, že v noci na piatok zverejní efektívnejšiu verziu návrhu aj s konkrétnymi číslami. Generálny tajomník OSN António Guterres sa do Baku vrátil zo summitu skupiny G20 v brazílskom Riu de Janeiro. Zástupcov jednotlivých krajín v Baku varoval pred rizikami zlyhania a zároveň povedal, že "neúspech nie je možnosťou".