Bratislava 15. novembra (TASR) - Biodiverzitu možno efektívnejšie chrániť, ak sa bude presnejšie klasifikovať. Inovatívny prístup k vyváženejšiemu hodnoteniu biodiverzity je predmetom štúdie zoológa Daniela Jablonskeho z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (UK). Návrh trojčlenného tímu autorov publikoval americký interdisciplinárny časopis Proceedings of the National Academy of Sciences. TASR o tom informovala hovorkyňa UK Tatiana Zaťková.

Niekoľko miliónov druhov živočíchov stále čaká na taxonomické zhodnotenie. Opisy žijúcich alebo vymretých organizmov a ich katalogizácia umožňujú výskum a pochopenie evolučných i ekologických procesov, tvorbu národných aj nadnárodných zoznamov a efektívnu ochranu, priblížila UK. Keďže druh je v mnohých štátoch jedinou kategóriou uznávanou v legislatíve, existujú snahy klasifikovať každú geneticky odlišnú populáciu ako nový druh. To však spôsobuje takzvanú taxonomickú infláciu, poukázala.

"Odpoveď na otázku, čo je to druh, nie je taká jednoznačná, ako sa môže zdať. Niektoré opisy sú založené na prekvapivo vágnych kritériách a skúmané populácie reálne nemusia predstavovať samostatné druhy. To môže umelo zvyšovať počty druhov a destabilizovať ich katalogizáciu," poukázal na problémy druhovej klasifikácie Jablonski. Dodal, že označovanie každej geneticky odlišnej evolučnej línie ako druh môže odkloniť obmedzené zdroje na ochranu prírody a pripraviť o tieto zdroje druhy, ktoré sú skutočne ohrozené.

Spolu s odborníkmi v oblasti molekulárnej taxonómie Christophom Dufresnesom a Nikolayom Poyarkovom preto navrhol štandardizovaný prístup určovania druhov a poddruhov, predovšetkým živočíchov. Autori navrhujú, aby sa geneticky unikátne, ale evolučne mladšie a reprodukčne stále kompatibilné línie, predstavujúce vnútrodruhovú diverzitu, opisovali ako poddruhy. Tak im možno udeliť vedecké meno, študovať ich evolučnú históriu, zaradiť na červené zoznamy a chrániť. "Náš návrh môže odpovedať na potreby ochrany evolučne jedinečných, i keď reprodukčne kompatibilných populácií bez toho, aby došlo k umelému navýšeniu počtu druhov. Tieto línie, ktoré sú navyše často endemické a hrajú v evolúcii druhu obrovskú rolu, špeciálne chránené nebývajú. Dôvodom je práve ich chýbajúci opis," približuje Jablonski.

Príkladom môžu byť nedávne opisy endemických populácií balkánskych hrabaviek alebo najdlhšieho beznohého jaštera sveta z Blízkeho východu. "Nový prístup by tak v praxi umožnil uznať vyššiu biodiverzitu bez potreby zvyšovania počtu druhov, a tak efektívnejšie realizovať ochranu živočíchov na základe ich evolučnej histórie," uviedla univerzita.