Bratislava 12. novembra (TASR) – Dekubity, teda preležaniny neohrozujú len pacientov dlhodobo pripútaných na lôžku v nemocničnej či domácej starostlivosti, ale aj pacientov po úrazoch a operáciách. Na tento globálny problém má upozorniť aj svetový deň Stop dekubitom, ktorý tento rok pripadá na 19. novembra. Odborníci upozorňujú, že v niektorých prípadoch môže závažná preležanina vzniknúť aj do 24 hodín.

"Akýkoľvek ležiaci pacient je ohrozený vznikom dekubitu. V niektorých prípadoch sa takáto rana môže vytvoriť už počas jediného dňa na lôžku, týkať sa to teda môže aj mladého človeka, ktorý prichádza do nemocnice so zlomeninou alebo zápalom pľúc," hovorí Marián Rošák z Kliniky úrazovej chirurgie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach.

Najlepšou ochranou pred preležaninami je podľa odborníkov prevencia založená na dôkladnej starostlivosti o kožu, dozeraní na správnu výživu, dostatočnej hydratácii a polohovaní pacienta. Pokožku pacienta je potrebné udržiavať dôkladne vyčistenú a chrániť ju pred zvýšenou vlhkosťou, predikčné miesta s rizikom vzniku dekubitu by sa nemali masírovať či vystavovať inému tlaku. „Na základe Deklarácie Rio de Janiero z roku 2011 sa prevencia vzniku preležaním považuje za univerzálne ľudské právo,“ podotýka Mária Lévyová, prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov.

Ak sa už preležaniny vytvoria, je pre správnu liečbu dôležité, v akej fáze hojenia je rana a o aký typ rany ide. Na základe toho treba zvoliť vhodné terapeutické krytia. „Na liečbu dekubitov sa používajú krytia vlhkej terapie predovšetkým s čistiacim účinkom a na zachovanie mikroklímy v rane. Vzniknutú nekrózu v rane treba odstrániť," približuje František Špaček, chirurg z Univerzitnej nemocnice s poliklinikou Milosrdní bratia v Bratislave.
Liečba dekubitov je dlhodobá, náročná pre pacienta s vysokými nákladmi na zdravotnú starostlivosť. Spočíva v tzv. debridemente, teda procese odstránenia alebo zníženia nežiaducich súčastí rany. Medicína rozlišuje viacero druhov debridementu: mechanický, chemický a enzymatický, biologický, chirurgický, fyzikálny a autolytický.

Výskyt dekubitov sa pohybuje medzi desiatimi až 68 percentami, reálne dáta u slovenských pacientov však nie sú k dispozícii. Problémom je súčasný systém a metodika zberu dát. Podľa odborníkov je pre 21. storočie viacero výziev, napríklad určenie priorít v rámci financovania prevencie, vzdelávanie a edukácia zdravotníkov, posudzovanie rizík vzniku dekubitov či ich klasifikácia, diagnostika a preventabilita, ale tiež vznik centier a ambulancií hojenia rán.

Najväčší podiel pacientov s dekubitmi tvoria imobilní pacienti na lôžku, napríklad po náhlej mozgovej príhode, po úraze miechy, po operáciách, v terminálnom štádiu onkologického ochorenia, pacienti so sklerózou multiplex či pacienti v kóme. V mnohých prípadoch sú preležaniny príčinou smrti.