Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa biskupov je paradoxom, že sa to dialo práve v krajine s hlboko vžitými kresťanskými princípmi.
Autor TASR
Bratislava 21. marca (TASR) – Deportácie židovských obyvateľov zo Slovenska sú bolestnou skutočnosťou v našej histórii. Na margo vyhlásenia Konferencia biskupov Slovenska (KBS) pri príležitosti 70. výročia prvého transportu židovských obyvateľov zo Slovenska to povedal predseda KBS Stanislav Zvolenský.
„Vo vyhlásení sme videli príležitosť uvedomiť si odmietavý postoj viacerých, aj veriacich ľudí k deportáciám. Snažili sa pomáhať v rámci svojich možností a síl, aby niektorých zachránili pred deportáciami. V našej histórii jestvujú udalosti, na ktoré keď si spomenieme, musíme sa znova obnoviť v odmietnutí neprávostí, ak by sa v našich dejinách takéto negatívne udalosti diali. V ktoromkoľvek období,“ skonštatoval Zvolenský.
V sekularizovanom prostredí modernej európskej spoločnosti sa podľa vyhlásenia KBS zrodili totalitné ideológie, ktoré chceli nahradiť náboženstvo. „Ukázalo sa však, že vedú Európu a celé ľudstvo k veľkým vlnám násilia a bezprávia. Nacistické učenie o menejcennosti a škodlivosti židovskej rasy viedlo k uskutočneniu plánu vyhubenia Židov. Pritom nadviazalo na vžité stereotypy a odmietania Židov a dalo im novú negatívnu dynamiku a náplň,“ uvádzajú biskupi.
Prvý transport mladých žien a dievčat odišiel z Popradu do nacistického koncentračného tábora Osvienčim 25. marca 1942. „Potom až do 20. októbra 1942 pokračovali ďalšie. K deportáciám smeroval najmä po roku 1940 systematický nátlak Nemecka a vplyvná domáca skupina sympatizantov s nacizmom. Motiváciou deportácií bola túžba zbaviť sa Židov, vnímaných optikou dobovej propagandy a predsudkov výlučne ako nepriateľov a súčasne získať ich majetok,“ píše sa vo vyhlásení.
Podľa biskupov je paradoxom, že sa to dialo práve v krajine s hlboko vžitými kresťanskými princípmi. „Katolícki i evanjelickí biskupi varovali zodpovedných politických činiteľov pred aplikáciou rasového princípu do vtedajšieho zákonodarstva. Ich hlas však ostal nevypočutý a často bol prekrúcaný a marginalizovaný. Rovnako nebol rešpektovaný ani hlas Svätej stolice, ktorá sa rázne postavila proti rasovému zákonodarstvu i deportáciám. Vtedajší zodpovední politici sa hlásili ku kresťanstvu a jeho hodnotám, no niektorí ich prenasledovaním Židov v praxi porušovali. Buď úplne podľahli predstave o správnosti svojho radikálneho postupu, alebo ostali viac či menej pasívni. Zaráža najmä ľahostajnosť, s akou sa stavali k osudu ľudí, ktorí odchádzali do viac ako neistých podmienok,“ konštatujú slovenskí biskupi.
Z 89.456 slovenských Židov bolo podľa vyhlásenia KBS v roku 1942 deportovaných celkovo 57.628 osôb. „Potom sa zo Slovenska až do roku 1944 Židia aj napriek nemeckému nátlaku nevyvážali. Novým impulzom pre obnovenie deportácií sa stal až príchod nemeckej armády v auguste 1944, keď do marca 1945 bolo vyvezených ďalších asi 13.500 Židov. Takmer všetci vyvezení Židia zahynuli v neľudských podmienkach nacistických koncentrákov. Je to realita, ktorú už nik nezmení. Tieto bolestné skutočnosti nás ako katolíckych kresťanov motivujú k vyjadreniu úprimnej a hlbokej ľútosti nad touto tragickou udalosťou,“ dodávajú biskupi vo vyhlásení KBS.
„Vo vyhlásení sme videli príležitosť uvedomiť si odmietavý postoj viacerých, aj veriacich ľudí k deportáciám. Snažili sa pomáhať v rámci svojich možností a síl, aby niektorých zachránili pred deportáciami. V našej histórii jestvujú udalosti, na ktoré keď si spomenieme, musíme sa znova obnoviť v odmietnutí neprávostí, ak by sa v našich dejinách takéto negatívne udalosti diali. V ktoromkoľvek období,“ skonštatoval Zvolenský.
V sekularizovanom prostredí modernej európskej spoločnosti sa podľa vyhlásenia KBS zrodili totalitné ideológie, ktoré chceli nahradiť náboženstvo. „Ukázalo sa však, že vedú Európu a celé ľudstvo k veľkým vlnám násilia a bezprávia. Nacistické učenie o menejcennosti a škodlivosti židovskej rasy viedlo k uskutočneniu plánu vyhubenia Židov. Pritom nadviazalo na vžité stereotypy a odmietania Židov a dalo im novú negatívnu dynamiku a náplň,“ uvádzajú biskupi.
Prvý transport mladých žien a dievčat odišiel z Popradu do nacistického koncentračného tábora Osvienčim 25. marca 1942. „Potom až do 20. októbra 1942 pokračovali ďalšie. K deportáciám smeroval najmä po roku 1940 systematický nátlak Nemecka a vplyvná domáca skupina sympatizantov s nacizmom. Motiváciou deportácií bola túžba zbaviť sa Židov, vnímaných optikou dobovej propagandy a predsudkov výlučne ako nepriateľov a súčasne získať ich majetok,“ píše sa vo vyhlásení.
Podľa biskupov je paradoxom, že sa to dialo práve v krajine s hlboko vžitými kresťanskými princípmi. „Katolícki i evanjelickí biskupi varovali zodpovedných politických činiteľov pred aplikáciou rasového princípu do vtedajšieho zákonodarstva. Ich hlas však ostal nevypočutý a často bol prekrúcaný a marginalizovaný. Rovnako nebol rešpektovaný ani hlas Svätej stolice, ktorá sa rázne postavila proti rasovému zákonodarstvu i deportáciám. Vtedajší zodpovední politici sa hlásili ku kresťanstvu a jeho hodnotám, no niektorí ich prenasledovaním Židov v praxi porušovali. Buď úplne podľahli predstave o správnosti svojho radikálneho postupu, alebo ostali viac či menej pasívni. Zaráža najmä ľahostajnosť, s akou sa stavali k osudu ľudí, ktorí odchádzali do viac ako neistých podmienok,“ konštatujú slovenskí biskupi.
Z 89.456 slovenských Židov bolo podľa vyhlásenia KBS v roku 1942 deportovaných celkovo 57.628 osôb. „Potom sa zo Slovenska až do roku 1944 Židia aj napriek nemeckému nátlaku nevyvážali. Novým impulzom pre obnovenie deportácií sa stal až príchod nemeckej armády v auguste 1944, keď do marca 1945 bolo vyvezených ďalších asi 13.500 Židov. Takmer všetci vyvezení Židia zahynuli v neľudských podmienkach nacistických koncentrákov. Je to realita, ktorú už nik nezmení. Tieto bolestné skutočnosti nás ako katolíckych kresťanov motivujú k vyjadreniu úprimnej a hlbokej ľútosti nad touto tragickou udalosťou,“ dodávajú biskupi vo vyhlásení KBS.
