Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 23. december 2024Meniny má Nadežda
< sekcia

Prezidentka Z. Čaputová vymenovala vládu I. Matoviča

Na snímke vpravo prezidentka Zuzana Čaputová vymenúva Igora Matoviča za predsedu novej vlády SR v Prezidentskom paláci v Bratislave, 21. marca 2020. Foto: TASR - Michal Svítok

Víťaz volieb OĽaNO vo vláde obsadí sedem ministerských pozícií, Sme rodina a SaS obsadia po tri ministerstvá a Za ľudí dve.

Bratislava 21. marca (TASR) - Prezidentka SR Zuzana Čaputová v sobotu v Prezidentskom paláci vymenovala vládu Igora Matoviča (OĽaNO). Vládnu koalíciu tvoria štyri strany a hnutia, a to OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí. V Národnej rade (NR) SR získali ústavnú väčšinu. Víťaz volieb OĽaNO vo vláde obsadí sedem ministerských pozícií, Sme rodina a SaS obsadia po tri ministerstvá a Za ľudí dve.

Ministerstvo financií povedie Eduard Heger, ministerstvo vnútra Roman Mikulec, rezort zdravotníctva Marek Krajčí, ministerstvo obrany Jaroslav Naď, rezort pôdohospodárstva povedie Ján Mičovský, ministerstvo životného prostredia Ján Budaj a rezort kultúry Natália Milanová (všetci OĽaNO).

Hnutie Sme rodina má tri rezorty. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny povedie Milan Krajniak, rezort dopravy a výstavby Andrej Doležal a post podpredsedu vlády pre legislatívu a strategické plánovanie Štefan Holý.



Tri ministerstvá bude riadiť SaS. Na ministerstvo školstva ide Branislav Gröhling, ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí bude Ivan Korčok a rezort hospodárstva povedie predseda SaS Richard Sulík, ktorý bude zároveň prvým podpredsedom vlády pre ekonomiku.

Strana Za ľudí získala dva rezorty, na ministerstvo spravodlivosti nastupuje Mária Kolíková a post podpredsedníčky vlády a ministerky pre investície a regionálny rozvoj obsadzuje Veronika Remišová. Pod tento rezort sa má presunúť celá organizácia a koordinácia čerpania eurofondov, má to byť transformácia súčasného Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu.


Profily členov vlády Igora Matoviča



Bratislava 21. marca (TASR) - Prezidentka SR Zuzana Čaputová vymenovala v sobotu 21. marca vládu premiéra Igora Matoviča (OĽaNO).

TASR v tejto súvislosti prináša profily členov vlády SR.


Profil predsedu vlády Igora Matoviča (OĽaNO)


Igor Matovič sa narodil 11. mája 1973 v Trnave. V rokoch 1993 až 1998 absolvoval Fakultu managementu na Univerzite Komenského v Bratislave, odbor finančný manažment. V roku 2002 založil trnavské vydavateľstvo regionPRESS, v roku 2007 dal prepísať firmu na svoju manželku Pavlínu.

Založil občianske združenie Obyčajní ľudia. V roku 2010 sa stal poslancom Národnej rady (NR) SR, keď spolu s ďalšími troma členmi Obyčajných ľudí kandidoval na posledných štyroch miestach kandidátky strany Sloboda a Solidarita (SaS). Hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) zaregistrovalo Ministerstvo vnútra SR 11. novembra 2011. Matovič je od začiatku až dodnes jeho lídrom.

Vo voľbách 2012 získalo hnutie OĽaNO 8,55 percenta hlasov. Vo voľbách do NR SR v roku 2016 sa Igor Matovič spojil s hnutím NOVA, na čele ktorého stál Daniel Lipšic. Zoskupenie OĽaNO – NOVA získalo 11,02 percenta hlasov voličov. V parlamentných voľbách 29. februára 2020 išiel Igor Matovič do boja o hlasy voličov v zoskupení OĽaNO, NOVA, Kresťanská únia (KÚ) a Zmena zdola. Obyčajní ľudia zvíťazili vo voľbách so ziskom 25,02 percenta, Igor Matovič dostal od voličov 498.740 preferenčných hlasov.



Profil prvého podpredsedu vlády SR a ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS)


Richard Sulík sa narodil 12. januára 1968 v Bratislave. V roku 1980 jeho rodina emigrovala do Nemecka. V roku 1987 zmaturoval na technickom gymnáziu, po Novembri '89 sa vrátil sa do Bratislavy. Študoval na Ekonomickej univerzite v Bratislave na národohospodárskej fakulte špecializáciu dane a daňové poradenstvo. Začal podnikať, založil firmu FaxCopy.

V rokoch 2002 - 2003 bol poradcom ministra financií Ivana Mikloša (SDKÚ-DS), vytvoril koncepciu daňovej reformy. Stranu Sloboda a solidarita založil 21. augusta 2008. Stal sa jej predsedom, na jej čele stojí dodnes.

Vo voľbách 12. júna 2010 strana získala 12,14 percenta hlasov, Sulík bol od 8. júla 2010 do 13. októbra 2011 predsedom NR SR. Po páde vlády Ivety Radičovej v dôsledku sporu o eurovale ho odvolali z funkcie predsedu parlamentu. V predčasných voľbách 10. marca 2012 získala SaS 5,88 percenta hlasov. Vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) 24. mája 2014 získala SaS 6,66 percenta hlasov a Sulík sa stal poslancom EP. Vo voľbách 29. februára 2020 získala SaS 6,22 percenta hlasov. Richard Sulík sa uchádzal o hlasy voličov na prvom mieste kandidátky.



Profil podpredsedníčky vlády SR Veroniky Remišovej (Za ľudí)


Veronika Remišová sa narodila 31. mája 1976 v Žiline. Vyštudovala Vysokú školu múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Absolvovala aj štúdium na parížskej Sorbonne a bruselskej College d'Études Interdisciplinaires. Pracovala v Európskej komisii, po návrate na Slovensko prednášala na Univerzite Komenského v Bratislave.

Občiansky sa angažovala v boji proti korupcii. Vo voľbách v roku 2016 bola líderkou kandidátky hnutia Igora Matoviča OĽaNO. Obsadila tretie miesto za Igorom Matovičom a Danielom Lipšicom a bola zvolená za poslankyňu. V parlamente pôsobila ako podpredsedníčka Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Bola náhradníčkou Stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy a vedúcou Stálej delegácie NR SR v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

Poslanecký klub OĽaNO opustila, v júni 2019 vstúpila do strany exprezidenta SR Andreja Kisku Za ľudí, kde sa stala prvou podpredsedníčkou. V parlamentných voľbách 29. februára kandidovala z druhého miesta na kandidátke strany Za ľudí.



Profil podpredsedu vlády pre legislatívu a strategické plánovanie Štefana Holého (Sme rodina)


Štefan Holý sa narodil v roku 1978. Po absolvovaní gymnázia v Novej Bani vyštudoval právo na Právnickej fakulte Univerzity v Trnave. Od roku 2005 sa venoval advokátskej praxi. Bol ekonomickým expertom a tieňovým ministrom financií hnutia Sme rodina.

V parlamentných voľbách 29. februára 2020 kandidoval Štefan Holý za hnutie Sme rodina na deviatom mieste kandidátky. S počtom 3319 preferenčných hlasov bol zvolený za poslanca Národnej rady SR.

Po koaličných rokovaniach a následnej dohode koaličných partnerov ho hnutie nominovalo na pozíciu podpredsedu vlády Igora Matoviča.



Profil ministra obrany SR Jaroslava Naďa (OĽaNO)


Jaroslav Naď sa narodil 21. marca 1981 v Nitre. Absolvoval magisterské a rigorózne štúdium na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, ako aj špecializované vzdelávanie v rámci Centra pre bezpečnostné štúdie George C. Marshalla v Garmisch-Partenkirchene v Nemecku a na European Security and Defence College v Bruseli. Bol študentom doktorandského štúdia na Akadémii ozbrojených síl gen. Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom Mikuláši.

Pôsobil v Euroatlantickom centre a v Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA). V rokoch 2004 až 2011 pracoval na Ministerstve obrany SR na rôznych pozíciách, bol generálnym riaditeľom sekcie obrannej politiky, medzinárodných vzťahov a legislatívy. V rokoch 2012 - 2013 bol vedúcim sekcie obrany Stálej delegácie SR pri NATO a Stáleho zastúpenia SR pri Európskej únii, predstaviteľom SR vo Výbore NATO pre obrannú politiku a obranné plánovanie.

V rokoch 2014 - 2015 pracoval v Inštitúte pre stredoeurópsku politiku (CEPI) ako analytik programu bezpečnostnej a obrannej politiky a súčasne ako zástupca riaditeľa organizácie Globsec, ktorej bola CEPI súčasťou. V roku 2016 založil mimovládnu organizáciu Slovenský inštitút pre bezpečnostnú politiku (SSPI), kde do novembra 2018 pôsobil ako riaditeľ.

V roku 2018 sa stal poslancom obecného zastupiteľstva a vicestarostom obce Hrubá Borša. Od novembra 2018 pôsobil ako tieňový minister obrany za OĽaNO. Jaroslav Naď bol dvojkou na kandidátke OĽaNO a vo voľbách 29. februára 2020 získal 101.819 preferenčných hlasov.



Profil ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivana Korčoka (nominant SaS)


Ivan Korčok sa narodil 4. apríla 1964 v Banskej Bystrici. V rokoch 1983 - 1987 študoval na Ekonomickej Univerzite v Bratislave. V rokoch 1991 - 1995 absolvoval štúdium na Fakulte medzinárodných vzťahov na bratislavskej Univerzite Komenského. Od roku 1992 pôsobí v rezorte diplomacie.

V rokoch 2002 - 2005, počas druhej vlády premiéra Mikuláša Dzurindu, vykonával Ivan Korčok funkciu štátneho tajomníka na MZV SR. Zároveň bol členom Európskeho konventu v Bruseli (2002 až 2003) a vedúcim delegácie SR pre prístupové rokovania do NATO (2003).

V rokoch 2005 až 2009 bol Ivan Korčok mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom SR v Nemecku. Od októbra 2009 až do roku 2015 zastával funkciu veľvyslanca a stáleho predstaviteľa SR pri Európskej únii v Bruseli. Štátnym tajomníkom Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR sa stal Ivan Korčok opäť 1. augusta 2015. Na čele ministerstva zastupoval Miroslava Lajčáka počas plynutia jeho mandátu predsedu 72. Valného zhromaždenia OSN.

V roku 2018 sa stal Ivan Korčok veľvyslancom SR v Spojených štátoch amerických, prezident Andrej Kiska mu odovzdal poverovacie listiny 28. augusta 2018.



Profil ministra financií SR Eduarda Hegera (OĽaNO)


Eduard Heger sa narodil 3. mája 1976 v Bratislave. Absolvoval Obchodnú fakultu Ekonomickej univerzity v Bratislave. Po skončení vysokoškolského štúdia žil jeden a pol roka v USA. Po návrate na Slovensko pracoval v rokoch 2001 – 2005 ako konzultant na Ministerstve obrany SR, kde sa podieľal na reforme Ozbrojených síl SR.

Do roku 2016 sa venoval podnikaniu a pôsobil ako manažér v rôznych firmách. Svoj čas venoval tiež práci v treťom sektore a roky pracoval ako dobrovoľník. V predošlom volebnom období 2016 - 2020 bol zvolený za poslanca Národnej rady (NR) SR za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO-NOVA). V parlamente bol v uplynulom volebnom období najskôr podpredsedom a neskôr po odchode Veroniky Remišovej predsedom poslaneckého klubu OĽaNO.

Vo voľbách do NR SR 29. februára 2020 kandidoval za zoskupenie strán a hnutí Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ) a Zmena zdola.



Profil ministra vnútra SR Romana Mikulca (OĽaNO)


Roman Mikulec sa narodil 18. marca 1972 v Bratislave. Po ukončení strednej školy v odbore letecký mechanik nastúpil v roku 1990 na vojenskú leteckú školu SNP v Košiciach. V roku 1994 sa stal stíhacím pilotom.

V roku 1997 prešiel do Vojenského spravodajstva (VS), na post riaditeľa VS bol vymenovaný v roku 2010 za vlády Ivety Radičovej. Roman Mikulec pôsobil v USA na veliteľstve USCENTCOM (Centrálne velenie armády USA) v rámci vojenskej operácie Enduring Freedom (Trvalá sloboda) v Afganistane a Kosove. Po vstupe Slovenska do EÚ v roku 2004 bol vyslaný ako prvý príslušník Ozbrojených síl SR do Situačného centra Vojenského štábu EÚ v Bruseli. Od roku 2013 pracoval v súkromnom sektore v oblasti bezpečnosti, diplomacie a zahraničných vzťahov.

Vo voľbách 29. februára 2020 kandidoval na kandidátke Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ) a Zmena zdola.



Profil ministerky kultúry SR Natálie Milanovej (OĽaNO)


Natália Milanová (predtým Gálisová) sa narodila 12. júna 1982 v Bratislave. Vyštudovala slovenský jazyk a históriu, pracovala ako učiteľka. Pedagogické skúsenosti využila pri písaní knihy pre deti Dejiny statočného národa slovenského. Ako poslankyňa NR SR za hnutie OĽaNO sa venovala oblasti kultúry, bola podpredsedníčkou Výboru NR SR pre kultúru a médiá.

Za OĽaNO kandidovala Natália Milanová po prvý raz v parlamentných voľbách v roku 2016, z 22. miesta získala postavenie náhradníčky. V roku 2018. Nahradila poslanca Jozefa Viskupiča (OĽaNO), ktorý sa po zvolení za predsedu Trnavského samosprávneho kraja vzdal poslaneckého mandátu. Poslanecký sľub Natália Milanová zložila 30. januára 2018.

V parlamentných voľbách 29. februára 2020 kandidovala zo 146. miesta na kandidátke strán OĽaNO, NOVA, Kresťanská únia (KÚ), Zmena zdola.



Profil ministra životného prostredia SR Jána Budaja (OĽaNO)


Ján Budaj sa narodil 10. februára 1952 v Bratislave. Za disidentskú činnosť bol prenasledovaný Štátnou bezpečnosťou (ŠtB). Sústredil okolo seba kolektív autorov, ktorí vytvorili známy samizdat Bratislava/nahlas (1987). Po 17. novembri 1989 sa stal jednou z vedúcich osobností Nežnej revolúcie. Spolu s hercom Milanom Kňažkom boli hlavnými moderátormi masových demonštrácií na Námestí SNP v Bratislave.

Ján Budaj stál pri začiatkoch hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN). Vo februári 1990 sa stal predsedom Koordinačného centra VPN a v marci toho istého roka aj podpredsedom vtedajšej Slovenskej národnej rady (SNR), kde okrem iného inicioval založenie Výboru SNR pre životné prostredie.

V rokoch 1998 až 2002 poslancom NR SR za Slovenskú demokratickú koalíciu. Pôsobil aj ako podpredseda Výboru NR SR pre kultúru a médiá. Ako predseda strany Zmena zdola, Demokratická únia Slovenska kandidoval v roku 2016 zo symbolického 89. miesta do NR SR za hnutie OĽaNO Igora Matoviča a stal sa poslancom. V parlamentných voľbách 29. februára 2020 kandidoval za zoskupenie strán a hnutí Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), Zmena zdola zo 147. miesta kandidátky. Stal sa poslancom Národnej rady SR a získal 123.082 preferenčných hlasov.



Profil ministra pôdohospodárstva SR Jána Mičovského (OĽaNO)


Ján Mičovský sa narodil 26. decembra 1954 vo Zvolene. Po skončení drevárskej priemyslovky absolvoval v roku 1980 Lesnícku fakultu Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene. V roku 1990 odišiel do Brna, kde na Lesníckej fakulte Vysokej školy poľnohospodárskej dokončil vedeckú ašpirantúru z lesníckej ekonomiky.

Dlhodobo sa venuje ochrane životného prostredia a boju proti korupcii. V roku 2010 si prevzal ocenenie Biela vrana "za principiálny a morálny postoj, neúnavnosť a schopnosť mobilizovať verejnú pozornosť a podporu tomuto prípadu". Je zakladajúci člen SOS - Slovenského ochranárskeho snemu, s menom Jána Mičovského sa spája aj Lesnícky skanzen vo Vydrovskej doline, ktorý sám označuje za svoje dieťa. Do Národnej rady SR sa dostal Ján Mičovský po prvý raz na kandidátke OĽaNO v parlamentných voľbách, ktoré sa konali 10. marca 2012.

Vo voľbách do NR SR 29. februára 2020 kandidoval za zoskupenie strán a hnutí Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ) a Zmena zdola z ôsmeho miesta.



Profil ministra školstva SR Branislava Gröhlinga (SaS)


Branislav Gröhling sa narodil 6. apríla 1974 v Partizánskom. V rokoch 1988 – 1992 absolvoval štúdium v odbore navrhovanie a výroba obuvi a galantérneho tovaru na strednej priemyselnej škole obuvníckej v rodnom meste. V rokoch 2004 - 2009 študoval právo na Paneurópskej vysokej škole v Bratislave.

Profesionálnu kariéru začal od júla 1997 ako podnikateľ v oblasti vizáže, stal sa spolumajiteľom spoločnosti, ktorá prevádzkuje sieť Štúdií krásy Pierot Exclusive. Ako autor projektov Education či Podporme remeslá sa snažil o oživenie tradičných remeselníckych profesií. Podieľal sa na preškoľovaní študentov stredných odborných škôl na potreby praxe. Vznikol tak projekt, do ktorého sa zapojilo takmer 100 slovenských škôl.

Branislav Gröhling kandidoval prvý raz na kandidátke strany Sloboda a Solidarita vo voľbách 5. marca 2016 a stal sa poslancom Národnej rady SR. Pôsobil ako člen mandátového a imunitného výboru a člen Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Po voľbách do VÚC, ktoré sa konali v roku 2017, sa stal poradcom pre oblasť školstva na 54 školách u predsedu Bratislavského kraja Juraja Drobu. Vo voľbách 29. februára 2020 opäť kandidoval za SaS.



Profil ministerky spravodlivosti SR Márie Kolíkovej (Za ľudí)


Mária Kolíková sa narodila 30. januára 1973 v Dunajskej Strede. V roku 1999 absolvovala Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Do roku 2002 pracovala ako advokátska koncipientka a od roku 2003 ako advokátka.

Od roku 2007 do júla 2009 pracovala v advokátskej kancelárii Mária Kolíková. Do roku 2009 vyučovala na Katedre ústavného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Po nástupe vlády Ivety Radičovej v roku 2010 sa stala štátnou tajomníčkou Ministerstva spravodlivosti (MS) SR, ktoré v tom čase viedla ministerka Lucia Žitňanská (vtedy SDKÚ-DS).

Od mája do júna 2012 pôsobila ako externá poradkyňa na MS ČR pre oblasť reforiem v justícii. Po krátkom pôsobení v Česku sa vrátila do advokácie a pracovala vo firme Kolíková & Partners. Druhýkrát sa štátnou tajomníčkou na MS SR stala v roku 2016, keď sa ministerkou spravodlivosti stala opäť Lucia Žitňanská (vtedy Most-Híd). Po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej opustila v marci 2018 Žitňanská post ministerky. Kolíková z MS SR odišla v auguste 2018.

V roku 2019 vstúpila do strany exprezidenta Andreja Kisku Za ľudí, v ktorej figuruje ako volená členka predsedníctva. Vo voľbách 29. februára kandidovala na siedmom mieste kandidátky.



Profil ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR Milana Krajniaka (Sme rodina)


Milan Krajniak sa narodil 30. januára 1973 v Bojniciach. Vyštudoval politológiu na Univerzite Cyrila a Metoda v Trnave. Od roku 1994 začal podnikať v oblasti marketingu a public relations. V rokoch 1995 až 1997 vykonával funkciu predsedu Občiansko-demokratickej mládeže. Pôsobil v Kresťanskodemokratickom hnutí (KDH) ako riaditeľ oddelenia pre médiá, respektíve riaditeľ tlačového odboru. Podieľal sa na tvorbe ekonomických programov KDH.

V rokoch 2003 až 2006 pôsobil ako člen prezídia Fondu národného majetku. V rokoch 2010 až 2012 bol poradcom ministra vnútra Daniela Lipšica. Je autorom publikácií Úspešní politici slovenských dejín (2012), Doktrína štátu (2012), Slovenská identita (2015) a Banda zlodejov (2015).

S Lipšicom spoluzakladal hnutie NOVA, ktoré však opustil 26. júna 2014. Vo voľbách 5. marca 2016 kandidoval za hnutie Sme rodina na druhom mieste kandidátky ako jeho podpredseda. Stal sa predsedom Výboru NR SR pre preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu a členom Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť. V roku 2019 sa uchádzal o funkciu prezidenta. V parlamentných voľbách 29. februára 2020 kandidoval Milan Krajniak opäť na druhom mieste kandidátky hnutia Sme rodina.



Profil ministra dopravy SR Andreja Doležala (Sme rodina)


Andrej Doležal sa narodil 23. marca 1981 v Bratislave. Na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave vyštudoval v rokoch 1999 - 2004 odbor automatizácia. Počas svojej profesionálnej kariéry pracoval napríklad ako webový dizajnér či učiteľ. Venoval sa tiež dobrovoľníckej činnosti v oblasti vzdelávania.

V rokoch 2008 – 2012 bol technickým riaditeľom v TV Markíza. V Rozhlase a televízii Slovenska (RTVS) pôsobil ďalších päť rokov takisto ako technický riaditeľ. Po odchode z RTVS pracoval v TV Joj ako riaditeľ pre distribúciu a nelineárne služby. Viac ako rok pôsobí vo funkcii riaditeľa inovácií vo firme Towercom, ktorá zabezpečuje rozhlasový a televízny signál pre domácnosti.



Profil ministra zdravotníctva SR Mareka Krajčího (OĽaNO)


Marek Krajčí sa narodil 24. marca 1974 v Bratislave. Je slovenský politik, detský kardiológ, hudobník, skladateľ a textár. Viac ako 20 rokov pracuje ako detský kardiológ v Detskom kardiocentre SR, jedinom špecializovanom centre pre liečbu detských vrodených a získaných ochorení srdca. Je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií.

Vo voľbách do Národnej rady SR 5. marca 2016 kandidoval zo štvrtého miesta na kandidátke hnutia OĽaNO-NOVA. V parlamente pôsobil ako podpredseda Výboru NR SR pre zdravotníctvo. Zároveň bol tieňovým ministrom zdravotníctva hnutia OĽaNO.

Vo voľbách do NR SR 29. februára 2020 kandidoval za zoskupenie OĽaNO, NOVA, Kresťanská únia (KÚ) a Zmena zdola zo 143. miesta. Organizoval rôzne dobrovoľnícke podujatia a charitatívne projekty, za čo získal najvyššie samosprávne vyznamenanie – Cenu primátora hlavného mesta SR Bratislavy za rok 2014.