Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Návrh obsahuje potrebu ísť na túru po východe slnka a návrat pred zotmením. V prípade zimného horolezectva sa to nedá dodržiavať, uviedol J. Švorc z Dobrovoľného zboru Tatranskej horskej služby.
Autor TASR
Bratislava 20. februára (TASR) – Členovia viacerých združení vyjadrujú nespokojnosť s návrhom nového návštevného poriadku zo strany Tatranského národného parku (TANAP). Jeho odmietnutie v podobe verejnej výzvy Aj my sme Tatry prezentovali iniciátori z radov horolezcov, turistov a skialpinistov na stredajšej tlačovej konferencii v bratislavskom sídle Klubu slovenských turistov (KST).
"Je to horúca téma a vyšli sme s touto verejnou iniciatívou, za deň ju podporilo vyše 3000 ľudí. Dávame hromadnú pripomienku voči návrhu, ktorý bol prezentovaný Správou TANAP-u na verejnom prerokovaní 6.2. v Liptovskom Mikuláši a 7.2. v Starom Smokovci. Odmietame ho ako celok, pretože chceme, aby bol dodržiavateľný a neobsahoval nezmysly na papieri. Téma návrhu nového verejného poriadku existuje 20 rokov. Správa TANAP-u prišla s tým teraz, pretože v rámci prijatého zákona o ochrane prírody vraj doterajší návštevný poriadok stratil platnosť. My s tým nie sme stotožnení a podobne ako mnohí návštevníci Tatier nevidíme v tom žiaden problém dodržiavať starý poriadok," konštatoval predseda Slovenského horolezeckého spolku JAMES Igor Koller.
Podľa neho ich členovia sú tiež ochrancovia prírody, majú to aj v stanovách spolku. Horolezecké aktivity robia v podobe tzv. mäkkého turizmu, ktorý neškodí prírode. Nový návrh veľmi obmedzuje horolezectvo, ktoré je dlhodobo normálnou súčasťou Tatier.
To potvrdil aj Jaroslav Švorc z Dobrovoľného zboru Tatranskej horskej služby. Tiež pripomenul, že návrh nového návštevného poriadku má byť pripravený v širokej diskusii najmä s dotknutými inštitúciami.
"Pravidlá prírody treba chrániť nielen pred človekom, ale aj pre človeka, ktorý je súčasťou prírody aj v národnom parku. Návrh obsahuje potrebu ísť na túru po východe slnka a návrat pred zotmením. V prípade zimného horolezectva sa to nedá dodržiavať. Za horolezectvo považuje lezenie od tretieho stupňa obtiažnosti vyššie. Čiže Peter Hámor, ktorý má výstup na všetkých 14 osemtisícoviek sveta, tam môže ísť, ale na ľahšiu túru trebárs na Gerlach, Vysokú alebo Ľadový štít musí ísť s horským vodcom. Takýchto nezmyslov je tam viac," uviedol Jaroslav Švorc.
Rôzne pripomienky mali aj predseda KST Peter Dragúň, horolezec Zoltán Demján, predseda Slovenskej skialpinistickej asociácie Igor Žiak a ďalší. Poukázali aj na stavebné aktivity developerov a organizáciu rôznych hlučných podujatí.
"Nový návrh obmedzuje horolezcov aj skialpinistov. Vymedzuje im len určité časti územia, čo je diskriminačné podľa medzinárodných štandardov," povedal prezident Slovenského vysokohorského turistického spolku Michal Káčerik.
"Je to horúca téma a vyšli sme s touto verejnou iniciatívou, za deň ju podporilo vyše 3000 ľudí. Dávame hromadnú pripomienku voči návrhu, ktorý bol prezentovaný Správou TANAP-u na verejnom prerokovaní 6.2. v Liptovskom Mikuláši a 7.2. v Starom Smokovci. Odmietame ho ako celok, pretože chceme, aby bol dodržiavateľný a neobsahoval nezmysly na papieri. Téma návrhu nového verejného poriadku existuje 20 rokov. Správa TANAP-u prišla s tým teraz, pretože v rámci prijatého zákona o ochrane prírody vraj doterajší návštevný poriadok stratil platnosť. My s tým nie sme stotožnení a podobne ako mnohí návštevníci Tatier nevidíme v tom žiaden problém dodržiavať starý poriadok," konštatoval predseda Slovenského horolezeckého spolku JAMES Igor Koller.
Prečítajte si aj: Vyjadrenia iniciatívy Aj my sme Tatry považuje TANAP za nátlakové
Podľa neho ich členovia sú tiež ochrancovia prírody, majú to aj v stanovách spolku. Horolezecké aktivity robia v podobe tzv. mäkkého turizmu, ktorý neškodí prírode. Nový návrh veľmi obmedzuje horolezectvo, ktoré je dlhodobo normálnou súčasťou Tatier.
To potvrdil aj Jaroslav Švorc z Dobrovoľného zboru Tatranskej horskej služby. Tiež pripomenul, že návrh nového návštevného poriadku má byť pripravený v širokej diskusii najmä s dotknutými inštitúciami.
"Pravidlá prírody treba chrániť nielen pred človekom, ale aj pre človeka, ktorý je súčasťou prírody aj v národnom parku. Návrh obsahuje potrebu ísť na túru po východe slnka a návrat pred zotmením. V prípade zimného horolezectva sa to nedá dodržiavať. Za horolezectvo považuje lezenie od tretieho stupňa obtiažnosti vyššie. Čiže Peter Hámor, ktorý má výstup na všetkých 14 osemtisícoviek sveta, tam môže ísť, ale na ľahšiu túru trebárs na Gerlach, Vysokú alebo Ľadový štít musí ísť s horským vodcom. Takýchto nezmyslov je tam viac," uviedol Jaroslav Švorc.
Rôzne pripomienky mali aj predseda KST Peter Dragúň, horolezec Zoltán Demján, predseda Slovenskej skialpinistickej asociácie Igor Žiak a ďalší. Poukázali aj na stavebné aktivity developerov a organizáciu rôznych hlučných podujatí.
"Nový návrh obmedzuje horolezcov aj skialpinistov. Vymedzuje im len určité časti územia, čo je diskriminačné podľa medzinárodných štandardov," povedal prezident Slovenského vysokohorského turistického spolku Michal Káčerik.
