Jacovce/Bratislava 8. októbra (TASR) - Monsignor Ján Sokol pôsobil ako arcibiskup trnavskej rímskokatolíckej arcidiecézy takmer dvadsať rokov. Je prvým a jediným metropolitom Slovenskej cirkevnej provincie, ktorá však už neexistuje. V pondelok 9. októbra sa Ján Sokol dožíva 90 rokov.

Narodil sa 9. októbra 1933 v Jacovciach blízko Topoľčian. Stredoškolské štúdiá ukončil na gymnáziu v Topoľčanoch. V roku 1953 vstúpil do kňazského seminára. Po absolvovaní teologického štúdia na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského (RK CMBF UK) v Bratislave a získaní absolutória ho 23. júna 1957 trnavský biskup Ambróz Lazík vysvätil za kňaza. V rokoch 1957 - 1968 pôsobil ako kaplán v Šuranoch, Leviciach, v Bratislave a v Štúrove.

Následne bol prefektom Kňazského seminára v Bratislave (1968 - 1970), ale pre normalizáciu musel odísť do Serede, kde pôsobil ako kaplán, správca farnosti a v roku 1975 sa stal dekanom.

O štyri roky neskôr ho trnavský biskup Július Gábriš vymenoval za člena zboru konzultorov, ktorý mal v kompetencii v prípade smrti biskupa zvoliť administrátora diecézy. Po smrti Gábriša 13. novembra 1987 zbor konzultorov zvolil nového administrátora Trnavskej arcidiecézy, ktorým sa 14. novembra 1987 stal Ján Sokol. Túto funkciu však zastával nelegálne, pretože vtedajší politický režim jeho voľbu neschválil.

Začiatkom roka 1988 však vyslaná vatikánska delegácia rokovala so štátnymi orgánmi. Výsledkom bolo, že pápež Ján Pavol II. napokon vymenoval Jána Sokola 19. mája 1988 za titulárneho biskupa lunenského. O necelý mesiac, 12. júna 1988, prijal v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Trnave biskupské svätenie. Ján Sokol si za svoje biskupské motto vybral citát "Renovatio spiritualis per Mariam", čo v preklade znamená "Duchovná obnova skrze Máriu".

Za trnavského arcibiskupa a metropolitu Slovenska bol Ján Sokol vymenovaný 26. júla 1989 a do úradu ho uviedli 10. septembra toho istého roku. Svätý otec Ján Pavol II. mu 22. apríla 1990 počas návštevy Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky odovzdal v Bratislave symbol metropolitného úradu - metropolitné pálium.

Keď 31. marca 1995 vznikla cirkevná provincia v Košiciach, došlo aj k premenovaniu názvu Trnavskej arcidiecézy na Bratislavsko-trnavskú. Arcibiskup Sokol sa tak stal bratislavsko-trnavským arcibiskupom metropolitom. Od 31. augusta 2000 do septembra 2003 pôsobil ako podpredseda Konferencie biskupov Slovenska (KBS).

Pápež Benedikt XVI. dekrétom zo 14. februára 2008 rozhodol o reorganizácii diecéz Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku, preto sa novozriadila Bratislavská arcidiecéza pod vedením arcibiskupa Stanislava Zvolenského a Žilinská diecéza s diecéznym biskupom Tomášom Galisom. Trnavskú arcidiecézu viedol arcibiskup Ján Sokol.

V apríli 2009 sa Ján Sokol pre dôchodcovský vek vzdal úradu trnavského arcibiskupa, ale od 18. apríla do 6. júna 2009 ešte pôsobil ako apoštolský administrátor Trnavskej arcidiecézy. Pápež Benedikt XVI. ako nástupcu Jána Sokola vymenoval Róberta Bezáka. Funkciu trnavského arcibiskupa v súčasnosti zastáva Mons. Ján Orosch.

Prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster udelil 10. októbra 2003 arcibiskupovi Jánovi Sokolovi Kríž prezidenta SR I. triedy za celoživotné dielo v oblasti teológie, ekumenický dialóg a zveľaďovanie kresťanského života na Slovensku.

Ján Sokol bol však vnímaný aj ako kontroverzná osobnosť z viacerých dôvodov. Jeho výroky o vojnovej Slovenskej republike a jej prezidentovi Jozefovi Tisovi neraz vyvolali protesty rôznych organizácií. Meno Jána Sokola sa objavilo aj v Registračných protokoloch agentúrnych a operatívnych zväzkov Štátnej bezpečnosti (ŠtB), ktoré na svojej webovej stránke uverejnil Ústav pamäti národa (ÚPN), a v ktorých figuroval ako dôverník i agent. V januári 2007 zverejnila KBS historické dokumenty, ktoré údajnú spoluprácu Sokola so Štátnou bezpečnosťou spochybnili.

Emeritný arcibiskup Ján Sokol predstavil v septembri 2020 svoje pamäti. Publikácia vyšla pod názvom Je čas mlčať a čas hovoriť. Kniha vo forme rozhovorov s historikom Petrom Sokolovičom poodhaľuje celý život Jána Sokola a neobchádza ani témy ako napríklad arcibiskupovu údajnú spoluprácu s ŠtB či kauzu okolo jeho nástupcu v Trnave.