Bratislava 18. októbra (TASR) - Veľké nedostatky v Štátnej ochrane prírody (ŠOP) SR sú pri financovaní ochrany území, druhov a biotopov. Ochranári na túto činnosť majú len málokedy financie zo štátneho rozpočtu a sú odkázaní na nepravidelné peniaze z eurofondov. Pre TASR to uviedol nový riaditeľ ŠOP SR Dušan Karaska.

Zdroje z eurofondov sú časovo obmedzené a majú veľkú administratívnu náročnosť. "Ako príklad možno spomenúť dotácie v poľnohospodárstve, kde žiadateľovi stačí deklarovať záujem o ne a nemusí mať s vlastníkom pôdy uzatvorenú zmluvu alebo dokladovať jeho súhlas s užívaním pozemkov. ŠOP SR však musí dokladovať nielen súhlas vlastníka trebárs s pokosením lúky, ale musí mať aj schválený program starostlivosti o dané chránené územie," priblížil Karaska.

Financovanie ŠOP SR je zanedbané a nový riaditeľ ho chce zlepšiť. Zmenu si vyžadujú aj dlhodobo neriešené systémové veci v ochrane prírody. Karaska navrhuje zmeniť ekonomicko-právne postavenie ŠOP SR a získanie pozemkov v chránených územiach jej správy. Odporúča aj presun rozhodovacích právomocí z okresných úradov na ŠOP či zjednodušenie národných pravidiel čerpania eurofondov.

Nový riaditeľ poukazuje, že Slovensko malo podobný východiskový stav v starostlivosti o prírodu ako okolité postkomunistické štáty. Rozdiely sú však podľa neho obrovské. "Napríklad podpora na ochranu prírody v prepočte na plochu chráneného územia je na Slovensku aj viac ako desaťkrát nižšia. Pritom až na Českú republiku je hrubý domáci produkt na jedného obyvateľa u nás vyšší," podotkol Karaska.