Núdzové ubytovne pre ženy zažívajúce násilie a ich deti fungujú podľa nedávnych zistení KMC v krízovom režime.
Autor TASR
Bratislava 31. marca (TASR) - Národná linka pre ženy zažívajúce násilie zaznamenala v aktuálnom období pokles telefonátov od žien, stúpa však počet oznámení od tretích osôb, ako sú susedia, rodinní príslušníci. Pre TASR to uviedla vedúca poradkýň linky Mária Viteková.
Barbora Burajová z Koordinačno-metodického centra pre prevenciu násilia na ženách (KMC) vysvetľuje, že ženy hľadajú poradenstvo hlavne v období, keď sa cítia relatívne bezpečne. Karanténne opatrenia však významne obmedzujú ich bezpečný priestor vo vlastnej domácnosti aj možnosti hľadania podpory v širšej rodine, u známych, alebo pomáhajúcich organizácií.
Ak sa ženy ocitli v domácej karanténe s násilníkom, nemajú podľa Vitekovej príležitosť telefonovať na linky pomoci, pretože sú neustále kontrolované. "Domnievam sa však, že keď sa situácia ako tak upokojí a aj partneri či manželia budú chodiť do práce, počet hovorov od žien zažívajúcich násilie vzrastie," odhaduje.
Burajová hovorí, že aj napriek obmedzeniam je dobré hľadať možnosti špecializovaného poradenstva. "Poradkyne poznajú cesty, ako ženy aj v súčasnej situácii môžu zvýšiť bezpečie pre seba a svoje deti. Ak je to možné, treba sa obrátiť na ne. V prípade útoku na život a zdravie alebo jeho bezprostrednej hrozbe, najmä ak už vo vzťahu bolo prítomné násilie, je potrebné obrátiť sa na políciu," poznamenala. Viteková pripomína, že Národnú linku pre ženy možno kontaktovať telefonicky (0800 212 212) i mailom (linkaprezeny@ivpr.gov.sk), dostupné sú aj poradenské centrá v regiónoch.
Núdzové ubytovne pre ženy zažívajúce násilie a ich deti fungujú podľa nedávnych zistení KMC v krízovom režime. "Prijímanie nových klientok je obmedzené z kapacitných dôvodov, ale aj opatreniami na zamedzenie zavlečenia ochorenia do zariadení," priblížila Burajová. Každá situácia musí byť podľa nej posúdená individuálne podľa miery ohrozenia a dostupnosti ďalších riešení. Konečné rozhodnutie je na poskytovateľovi služby. Vyžadovať môže napríklad potvrdenie o bezinfekčnosti. "Je to dané aj tým, že zariadenia nie sú vybudované tak, že by bolo možné klientky a ich deti karanténne oddeliť," podotkla.
Do popredia sa podľa Burajovej momentálne ešte viac dostáva úloha orgánov činných v trestnom konaní. "Polícia, prokuratúra a súdy musia postupovať aj v súčasnosti razantne na základe zákona," zdôraznila s tým, že násilie ohrozuje zdravie a životy a súčasné opatrenia môžu zvyšovať jeho mieru a intenzitu.
Barbora Burajová z Koordinačno-metodického centra pre prevenciu násilia na ženách (KMC) vysvetľuje, že ženy hľadajú poradenstvo hlavne v období, keď sa cítia relatívne bezpečne. Karanténne opatrenia však významne obmedzujú ich bezpečný priestor vo vlastnej domácnosti aj možnosti hľadania podpory v širšej rodine, u známych, alebo pomáhajúcich organizácií.
Ak sa ženy ocitli v domácej karanténe s násilníkom, nemajú podľa Vitekovej príležitosť telefonovať na linky pomoci, pretože sú neustále kontrolované. "Domnievam sa však, že keď sa situácia ako tak upokojí a aj partneri či manželia budú chodiť do práce, počet hovorov od žien zažívajúcich násilie vzrastie," odhaduje.
Burajová hovorí, že aj napriek obmedzeniam je dobré hľadať možnosti špecializovaného poradenstva. "Poradkyne poznajú cesty, ako ženy aj v súčasnej situácii môžu zvýšiť bezpečie pre seba a svoje deti. Ak je to možné, treba sa obrátiť na ne. V prípade útoku na život a zdravie alebo jeho bezprostrednej hrozbe, najmä ak už vo vzťahu bolo prítomné násilie, je potrebné obrátiť sa na políciu," poznamenala. Viteková pripomína, že Národnú linku pre ženy možno kontaktovať telefonicky (0800 212 212) i mailom (linkaprezeny@ivpr.gov.sk), dostupné sú aj poradenské centrá v regiónoch.
Núdzové ubytovne pre ženy zažívajúce násilie a ich deti fungujú podľa nedávnych zistení KMC v krízovom režime. "Prijímanie nových klientok je obmedzené z kapacitných dôvodov, ale aj opatreniami na zamedzenie zavlečenia ochorenia do zariadení," priblížila Burajová. Každá situácia musí byť podľa nej posúdená individuálne podľa miery ohrozenia a dostupnosti ďalších riešení. Konečné rozhodnutie je na poskytovateľovi služby. Vyžadovať môže napríklad potvrdenie o bezinfekčnosti. "Je to dané aj tým, že zariadenia nie sú vybudované tak, že by bolo možné klientky a ich deti karanténne oddeliť," podotkla.
Do popredia sa podľa Burajovej momentálne ešte viac dostáva úloha orgánov činných v trestnom konaní. "Polícia, prokuratúra a súdy musia postupovať aj v súčasnosti razantne na základe zákona," zdôraznila s tým, že násilie ohrozuje zdravie a životy a súčasné opatrenia môžu zvyšovať jeho mieru a intenzitu.