Projekt finančne podporovaný zdrojmi EÚ cez program Horizont 2020 sa zaoberal deliberatívnou komunikáciou, deliberatívnym novinárstvom a mediálnymi systémami v Európe.
Autor TASR
Brusel 15. februára (TASR) - V Bruseli sa vo štvrtok konalo záverečnému stretnutie a prezentácia výsledkov projektu Mediadelcom, do ktorého sa zapojili aj výskumníci z Fakulty masmediálnej komunikácie UCM v Trnave. Informuje o tom spravodajca TASR.
Projekt finančne podporovaný zdrojmi EÚ cez program Horizont 2020 sa zaoberal deliberatívnou komunikáciou, deliberatívnym novinárstvom a mediálnymi systémami v Európe. Deliberatívna komunikácia sprostredkúva verejnosti informácie, hodnoty a rôzne uhly pohľadu, aby prebehla v spoločnosti efektívna verejná diskusia.
Organizátori projektu upozornili, že jednou zo zásadných otázok je reakcia médií na súčasné výzvy, vrátane dezinformácií a polarizácie spoločnosti. To sa môže prejaviť najmä počas volieb, pričom v roku 2024 sa uskutočnia vo viac ako 60 krajinách sveta a mnohé z nich aj v Európskej únii.
Ľudmila Čábyová, dekanka Fakulty masmediálnej komunikácie UCM pre TASR spresnila, že na základe domácich a medzinárodných správ, výskumov a analýz identifikovali niekoľko rizikových oblastí a formulovali odporúčania pre politikov, akademikov a ďalších aktérov v oblasti médií. Podľa jej slov ide o výsledok trojročného výskumu tímov zo 14 európskych krajín prevažne zo strednej a východnej Európy.
"Vedeckí pracovníci identifikovali problémové oblasti ale aj príležitosti európskych mediálnych systémov. Výsledkom je súhrn odporúčaní na zlepšene mediálneho prostredia určený pre vlády jednotlivých krajín. Odporúčania sú jedným z výstupov projektu MEDIADELCOM, ktorý sa zameral na dôkladnú analýzu mediálneho prostredia za ostatných 20 rokov a jeho vplyv na demokratické procesy, občiansku informovanosť a formovanie občianskej spoločnosti," vysvetlila Čábyová.
Pre Slovensko sú podľa jej slov dôležité zistenia o dôvere v médiá, čo nás umiestňuje na úroveň štátov ako Grécko či Maďarsko. To vyvoláva obavy o nezávislosť a objektivitu spravodajstva, ktoré sú ovplyvnené politickými a podnikateľskými záujmami.
Čábyová upozornila, že v mediálnej gramotnosti patrí Slovensko do skupiny spolu s Chorvátskom a Talianskom, horšie výsledky mali len Bulharsko a Rumunsko. Naopak, v roku 2023 dosiahlo Slovensko lepšie hodnotenie v oblasti slobody tlače, pričom predstihlo aj Nemecko, keď sa umiestnilo na 17. mieste zo 180 hodnotených krajín.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Projekt finančne podporovaný zdrojmi EÚ cez program Horizont 2020 sa zaoberal deliberatívnou komunikáciou, deliberatívnym novinárstvom a mediálnymi systémami v Európe. Deliberatívna komunikácia sprostredkúva verejnosti informácie, hodnoty a rôzne uhly pohľadu, aby prebehla v spoločnosti efektívna verejná diskusia.
Organizátori projektu upozornili, že jednou zo zásadných otázok je reakcia médií na súčasné výzvy, vrátane dezinformácií a polarizácie spoločnosti. To sa môže prejaviť najmä počas volieb, pričom v roku 2024 sa uskutočnia vo viac ako 60 krajinách sveta a mnohé z nich aj v Európskej únii.
Ľudmila Čábyová, dekanka Fakulty masmediálnej komunikácie UCM pre TASR spresnila, že na základe domácich a medzinárodných správ, výskumov a analýz identifikovali niekoľko rizikových oblastí a formulovali odporúčania pre politikov, akademikov a ďalších aktérov v oblasti médií. Podľa jej slov ide o výsledok trojročného výskumu tímov zo 14 európskych krajín prevažne zo strednej a východnej Európy.
"Vedeckí pracovníci identifikovali problémové oblasti ale aj príležitosti európskych mediálnych systémov. Výsledkom je súhrn odporúčaní na zlepšene mediálneho prostredia určený pre vlády jednotlivých krajín. Odporúčania sú jedným z výstupov projektu MEDIADELCOM, ktorý sa zameral na dôkladnú analýzu mediálneho prostredia za ostatných 20 rokov a jeho vplyv na demokratické procesy, občiansku informovanosť a formovanie občianskej spoločnosti," vysvetlila Čábyová.
Pre Slovensko sú podľa jej slov dôležité zistenia o dôvere v médiá, čo nás umiestňuje na úroveň štátov ako Grécko či Maďarsko. To vyvoláva obavy o nezávislosť a objektivitu spravodajstva, ktoré sú ovplyvnené politickými a podnikateľskými záujmami.
Čábyová upozornila, že v mediálnej gramotnosti patrí Slovensko do skupiny spolu s Chorvátskom a Talianskom, horšie výsledky mali len Bulharsko a Rumunsko. Naopak, v roku 2023 dosiahlo Slovensko lepšie hodnotenie v oblasti slobody tlače, pričom predstihlo aj Nemecko, keď sa umiestnilo na 17. mieste zo 180 hodnotených krajín.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)