Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 27. december 2024Meniny má Filoména
< sekcia

Envirorezort: Ťažba v Kôprovej doline bola v súlade s legislatívou

Ilustračná snímka. Foto: TASR/Oliver Ondráš

Kôprová dolina sa spolu s Tichou dolinou stali v roku 2007 symbolom sporu medzi ochranármi a lesníkmi o to, ako sa vyrovnať s následkami veternej kalamity a premnožením lykožrúta.

Vysoké Tatry 27. februára (TASR) - Vykonaná náhodná ťažba na štátnych pozemkoch v Správe Tatranského národného parku (TANAP) bola spracovaná v súlade s platnou legislatívou a platným rozhodnutím príslušného orgánu ochrany prírody z decembra 2020. Tá má platnosť až do roku 2026. Pre TASR to uviedol odbor komunikácie Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR v reakcii na informácie iniciatívy My sme les. Tá upozornila a zdokumentovala ťažbu v Kôprovej doline a v tejto súvislosti podala podnet na Slovenskú inšpekciu životného prostredia.

"Vo veci teda rozhodlo ešte Budajove vedenie envirorezortu a vyjadrovala sa k nej aj odborná organizácia ochrany prírody - Štátna ochrana prírody SR. So spracovaním náhodnej ťažby sa začalo ešte na jeseň v roku 2023. Z dôvodu nepriaznivého počasia boli práce ukončené až v mesiaci február 2024," objasnilo ministerstvo s tým, že v prípade ďalších nepredvídateľných situácií budú aj naďalej jeho organizácie postupovať v zmysle platnej legislatívy.

Iniciatíva okrem iného uviedla, že hoci sa ťažba realizovala mimo jej najprísnejšie chránenej časti, ide o chránené vtáčie územie, územie európskeho významu aj biosférickú rezerváciu. Vyťažené mali byť prevažne stojace suché smreky, z ktorých už vyletel lykožrút a podľa iniciatívy teda nepredstavovali žiadne riziko z hľadiska premnoženia podkôrneho hmyzu. Ondrej Kameniar z iniciatívy upozornil, že sú z ekologického hľadiska veľmi dôležité pre lesný ekosystém a poskytujú viacerým vzácnym druhom vtákov možnosti na hniezdenie. Neďaleko miesta ťažby boli podľa neho nájdené aj pobytové znaky vzácneho a ohrozeného hlucháňa hôrneho.

Kôprová dolina sa spolu s Tichou dolinou stali v roku 2007 symbolom sporu medzi ochranármi a lesníkmi o to, ako sa vyrovnať s následkami veternej kalamity a premnožením lykožrúta v najprísnejšie chránených oblastiach. Kým lesníci aj štátne orgány presadzovali aktívny manažment, environmentalisti trvali na ponechaní na samovývoj. Ťažbe priamo na mieste bránili mimovládne organizácie. O ťažbu kalamitného dreva sa zaujímala aj Európska komisia.