Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 15. máj 2025Meniny má Žofia
< sekcia

Nová učebnica dejepisu v Rusku reflektuje Putinov výklad dejín

Ruský prezident Vladimir Putin. Foto: TASR/AP

Spoluautorom učebnice je okrem rektora Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov Anatolija Torkunova aj poradca Kremľa Vladimir Medinskij.

Moskva 11. augusta (TASR) - Nová učebnica dejepisu určená pre študentov od 16 do 18 rokov sa do ruských škôl dostane začiatkom septembra pri príležitosti nového školského roka. Informovala o tom vo štvrtok agentúra Reuters, podľa ktorej obsah učebnice odráža pohľad ruského prezidenta Vladimira Putina na vzťahy so Západom či jeho interpretáciu príčin vojny na Ukrajine.

V 447-stranovej učebnici s názvom Dejiny Ruska od roku 1945 do začiatku 21. storočia sa podľa Reuters napríklad píše, že Západ sa zameral na destabilizáciu situácie v Rusku s neskrývaným cieľom – rozložiť Rusko a získať kontrolu nad jeho zdrojmi.

Podľa ruského ministra školstva Sergeja Kravcova učebnicu napísali v priebehu piatich mesiacov. "Po skončení špeciálnej vojenskej operácie (na Ukrajine), po našom víťazstve, budeme túto učebnicu ďalej dopĺňať," doplnil Kravcov.

Učebnica má priblížiť študentom ciele ruskej ofenzívy na Ukrajine, ktorými sú podľa neho "demilitarizácia a denacifikácia", teda tie, ktoré Putin deklaroval pri vyslaní vojsk na Ukrajinu vo februári minulého roka.

Denník The Guardian dopĺňa, že ruskú inváziu na Ukrajinu, ktorú Kremeľ nazýva "špeciálnou vojenskou operáciou", mladým Rusom čoraz častejšie predstavujú ako súčasť historického poslania Moskvy.

V učebnici sa píše aj o ruskej anexii Krymského polostrova v roku 2014, keď ruskí vojaci údajne "zachraňovali mier". Samotnú Ukrajinu v publikácii opakovane označujú za "nacistický" či "umelý" štát.

Posledná kapitola učebnice podľa Reuters nesie názov "Rusko v súčasnosti – špeciálna vojenská operácia".

V knihe sa spomína aj to, že USA a NATO začali Ukrajinu pripravovať na úlohu hlavného "nárazníka" proti Rusku.

Spoluautorom učebnice je okrem rektora Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov Anatolija Torkunova aj poradca Kremľa Vladimir Medinskij.

The Guardian sa domnieva, že nová učebnica dejepisu je súčasťou prísnejšej kontroly Kremľa nad výkladom historických udalostí v ruských školách.

T. Gašpar: Množstvo nenávistných prejavov sa rok po atentáte zvýšilo

Predseda Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť Glück vyzval hlavné opozičné strany v parlamente, aby sa dištancovali od spojenia s Demokratmi.

- Štúdium zubného lekárstva sa na martinskej Jesseniovej lekárskej fakulte Univerzity Komenského (UK) a Lekárskej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach skráti na päť rokov.

- Prestávky medzi jednotlivými tretinami na prebiehajúcich MS v hokeji predĺžia od štvrtkových duelov z 15 na 17 minút. Rozhodla tak Medzinárodná hokejová federácia (IIHF) po tom, ako v dejisku B-skupiny v dánskom Herningu dochádzalo k nepríjemným situáciám.

- Ruské ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok dopoludnia potvrdilo, že rokovania s ukrajinskou delegáciou v Istanbule sa na žiadosť Turecka uskutočnia až v „druhej polovici dňa“. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

- Vodiči sa vo štvrtok predpoludním pre nehodu dvoch kamiónov zdržia asi hodinu na ceste I/18 v Strečnianskej úžine medzi Žilinou a Martinom.

- Neúčasť ruského prezidenta Vladimira Putina na rokovaniach s ukrajinskou stranou, ktoré by sa mali uskutočniť vo štvrtok v Istanbule, svedčí podľa českého ministra zahraničných vecí Jana Lipavského o zbabelosti šéfa Kremľa.

- Verejný ochranca práv (VOP) Róbert Dobrovodský sa obrátil na Ústavný súd (ÚS) SR vo veci zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov.

- V stredu zahynulo najmenej 21 ľudí pri hromadnej zrážke nákladného auta, autobusu a dodávky na diaľnici spájajúcej mexické štáty Oaxaca a Puebla.

- Diplomata, ktorého v pondelok zadržali švédske orgány pre podozrenia zo špionáže, v stredu prepustili z väzby, avšak naďalej zostáva podozrivým.

- Najmenej traja ľudia v stredu zahynuli pri ruskom raketovom útoku na ukrajinské mesto Sumy, oznámil gubernátor Sumskej oblasti Oleh Hryhorov na sieti Facebook.

- Ruský prezident Vladimir Putin nie je uvedený v oficiálnom zozname členov delegácie, ktorá má vo štvrtok rokovať s ukrajinskými predstaviteľmi v tureckom Istanbule.

- Ukrajinská colná správa v stredu oznámila, že v piatok 16. mája na niekoľko hodín uzavrie priechod Užhorod - Vyšné Nemecké na hranici so Slovenskom.

- Estónska armáda v stredu uviedla, že ruská stíhačka narušila vzdušný priestor tejto pobaltskej krajiny, ktorá je členom EÚ i NATO.

- Slovensko sa po takmer 15 rokoch oficiálne stalo 33. krajinou, ktorej vojaci sa zapájajú do mierovej misie vedenej NATO v Kosove (KFOR).

- Čína oznámila, že pozastavila platnosť niektorých necolných protiopatrení voči americkým firmám, ktoré prijala ako odvetu za uvalenie vysokých dovozných ciel zo strany americkej administratívy.

- Predsedovia štyroch slovenských samosprávnych krajov sa v stredu v Bruseli stretli s výkonným podpredsedom Európskej komisie (EK) zodpovedným za regionálny rozvoj a eurofondy Raffaelom Fittom.

- Americký prezident Donald Trump a katarský emir Tamím bin Hamad Ál Sání v stredu v Dauhe podpísali dohody, ktoré majú priniesť hospodársku výmenu medzi ich krajinami v hodnote najmenej 1,2 bilióna dolárov.

- Už vyše 100 ľudí zomrelo v tureckom hlavnom meste Ankara za posledné tri mesiace po požití pančovaného alkoholu.

- Spojené štáty blokujú prizvanie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na júnový summit NATO v holandskom Haagu.

- V doterajšom priebehu vyšetrovania rozsiahleho výpadku dodávok elektriny v Španielsku a susednom Portugalsku z 28. apríla sa nenašli nijaké dôkazy o tom, že by ho spôsobil kybernetický útok na prevádzkovateľa národnej rozvodnej siete Red Eléctrica.