Blanár navrhol dokument prerobiť. Argumentuje, že ak chce preň koalícia nájsť širokú podporu, nemal by obsahovať program jednej strany či vlády.
Autor TASR
Bratislava 27. januára (TASR) – Novú Bezpečnostnú stratégiu SR potrebujeme, pretože svet okolo nás sa dramaticky mení. Sme konfrontovaní nástupom nových fenoménov, akými sú teroristické útoky, použitie chemických zbraní, hybridné vojny, kybernetické útoky či dezinformácie. V diskusii v pléne Národnej rady SR to vyhlásil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok (nominant SaS).
Podpredseda Národnej rady SR Juraj Blanár (Smer-SD) ocenil konštruktívnu diskusiu k stratégii. Súhlasí, že by sa z témy nemal vytĺkať politický kapitál. Preto namieta, že dokument obsahuje aj plán SaS a vlády o „modernom a úspešnom Slovensku". Navrhol ju preto stiahnuť a prepracovať.
Od poslednej aktualizácie stratégie, v roku 2005, sa podľa Korčoka výrazne zmenilo bezpečnostné prostredie. Pripomenul, že pandémia nového koronavírusu nám ukazuje našu zraniteľnosť.
Šéf slovenskej diplomacie priblížil, že bezpečnosť je stav, keď môže štát vykonávať svoje funkcie, poskytovať služby občanom, pričom občania i štát nie sú obmedzovaní vonkajšími ani vnútornými okolnosťami. „Bezpečnosť si dennodenne užívame bez toho, aby sme si to uvedomovali. Vieme si ju úplne presne predstaviť až vtedy, keď nám chýba," upozornil s tým, že zodpovedný štát do nej preto investuje prostriedky. Želá si, aby práve bezpečnosť bola vecou, na ktorej politici dokážu prekonať koalično-opozičné zákopy.
Blanár navrhol dokument prerobiť. Argumentuje, že ak chce preň koalícia nájsť širokú podporu, nemal by obsahovať program jednej strany či vlády. Poukázal na to, že stratégia presahuje volebné obdobie vlády. V súvislosti s implementáciou programu o modernom Slovensku hovorí o zbytočnej nadpráci, ktorou bezpečnostnú stratégiu znehodnotili. Poznamenal, že práve zahraničná politika bola v novodobej histórii Slovenska to, na čom sa zvyčajne dokázala nájsť zhoda naprieč politickým spektrom.
Napriek tomu podľa neho stratégia správne reflektuje na najnovšie výzvy a hrozby. Spomenul napríklad kybernetické hrozby či sociálne siete. Podčiarkol tému multilateralizmu.
„Ak by krajina ako Slovensko mala na niečom trvať, tak je to dodržiavanie medzinárodného práva," povedal. Rovnako pozitívne vníma aj to, že dokument definuje vzťah k Číne. Poznamenal, že táto krajina sa od roku 2005 stala globálnym hráčom a treba na to reflektovať.
Podpredseda Národnej rady SR Juraj Blanár (Smer-SD) ocenil konštruktívnu diskusiu k stratégii. Súhlasí, že by sa z témy nemal vytĺkať politický kapitál. Preto namieta, že dokument obsahuje aj plán SaS a vlády o „modernom a úspešnom Slovensku". Navrhol ju preto stiahnuť a prepracovať.
Od poslednej aktualizácie stratégie, v roku 2005, sa podľa Korčoka výrazne zmenilo bezpečnostné prostredie. Pripomenul, že pandémia nového koronavírusu nám ukazuje našu zraniteľnosť.
Šéf slovenskej diplomacie priblížil, že bezpečnosť je stav, keď môže štát vykonávať svoje funkcie, poskytovať služby občanom, pričom občania i štát nie sú obmedzovaní vonkajšími ani vnútornými okolnosťami. „Bezpečnosť si dennodenne užívame bez toho, aby sme si to uvedomovali. Vieme si ju úplne presne predstaviť až vtedy, keď nám chýba," upozornil s tým, že zodpovedný štát do nej preto investuje prostriedky. Želá si, aby práve bezpečnosť bola vecou, na ktorej politici dokážu prekonať koalično-opozičné zákopy.
Blanár navrhol dokument prerobiť. Argumentuje, že ak chce preň koalícia nájsť širokú podporu, nemal by obsahovať program jednej strany či vlády. Poukázal na to, že stratégia presahuje volebné obdobie vlády. V súvislosti s implementáciou programu o modernom Slovensku hovorí o zbytočnej nadpráci, ktorou bezpečnostnú stratégiu znehodnotili. Poznamenal, že práve zahraničná politika bola v novodobej histórii Slovenska to, na čom sa zvyčajne dokázala nájsť zhoda naprieč politickým spektrom.
Napriek tomu podľa neho stratégia správne reflektuje na najnovšie výzvy a hrozby. Spomenul napríklad kybernetické hrozby či sociálne siete. Podčiarkol tému multilateralizmu.
„Ak by krajina ako Slovensko mala na niečom trvať, tak je to dodržiavanie medzinárodného práva," povedal. Rovnako pozitívne vníma aj to, že dokument definuje vzťah k Číne. Poznamenal, že táto krajina sa od roku 2005 stala globálnym hráčom a treba na to reflektovať.