Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Štát musí zabezpečiť, aby sa rómske deti mohli od útleho veku vzdelávať spolu s ostatnými deťmi. A to nielen tu, ale na mnohých ďalších miestach na Slovensku, skonštatoval Ivanco.
Autor TASR
Muránska Dlhá Lúka 19. septembra (TASR) – Rómske deti, navštevujúce kontajnerovú základnú školu (ZŠ) v obci Muránska Dlhá Lúka v okrese Revúca, sú vzdelávané segregovane. Právoplatne o tom rozhodol Najvyšší súd (NS) SR na základe dovolania mimovládnej organizácie Poradňa pre občianske a ľudské práva, ktorá v tejto veci vedie súdne konanie od roku 2015. TASR o tom informoval programový koordinátor poradne Štefan Ivanco.
"Najvyšší súd týmto rozsudkom znovu potvrdil, že vzdelávanie rómskych detí na čisto rómskej kontajnerovej škole je nezákonné a predstavuje segregáciu. A to aj v prípadoch, kedy nedošlo k cielenému oddeľovaniu detí, ale segregácia vznikla samovoľne, napríklad ako dôsledok výberu školy zo strany rodičov," skonštatovala advokátka zastupujúca mimovládnu organizáciu Vanda Durbáková.
Poradňa v súvislosti s prípadom podala verejnú žalobu v roku 2015, reagovala tak na okolnosti vzdelávania rómskych detí v Muránskej Dlhej Lúke. Deti zo znevýhodnenej rómskej komunity, ktorá je v obci rezidenčne segregovaná, navštevovali pred školským rokom 2015/2016 čisto rómsku školu fungujúcu v priestoroch rodinného domu v centre obce. Nerómske deti z obce podľa poradne miestnu školu nenavštevovali, rodičia ich prihlasovali na školy v okolí.
"Ministerstvo školstva s cieľom vyriešiť nedostatočné kapacity budovy miestnej základnej školy sa v roku 2014 rozhodlo zo štátneho rozpočtu zafinancovať výstavbu novej modulovej budovy základnej školy. Tá vyrástla na pozemku mimo zástavby obce v bezprostrednej blízkosti rezidenčne segregovanej rómskej komunity," priblížila mimovládna organizácia. Ako dodala, v žalobe namietala, že vzdelávanie v etnicky segregovanej škole nedokáže zabezpečiť rómskym deťom rovný prístup k vzdelaniu.
Žalobu Poradne pre občianske a ľudské práva v roku 2020 zamietol Okresný súd Bratislava III. Rozsudok o rok neskôr potvrdil Krajský súd v Bratislave s tým, že cieľom postaviť modulovú školu v lokalite obývanej iba rómskym etnikom nebolo oddeliť rómske deti od detí z majority. Poradňa sa proti rozsudku odvolala a podala dovolanie na NS SR. Ten v júli tohto roku predchádzajúce rozhodnutia súdov zmenil a konštatoval, že vzdelávaním rómskych detí v škole navštevovanej výlučne rómskymi deťmi postavenej v blízkosti znevýhodnenej rómskej komunity v Muránskej Dlhej Lúke došlo k ich segregácii.
Mimovládna organizácia v konaní tiež žiadala, aby súd zaviazal štát vypracovať desegregačný plán a navrhnúť opatrenia, ktoré danú diskrimináciu odstránia a zabránia jej vzniku do budúcnosti. NS SR v tejto časti vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie.
"Štát musí zabezpečiť, aby sa rómske deti mohli od útleho veku vzdelávať spolu s ostatnými deťmi. A to nielen tu, ale na mnohých ďalších miestach na Slovensku, kde sú segregované rómske školy realitou," skonštatoval Ivanco. Ako dodal, segregované vzdelávanie upiera znevýhodneným rómskym deťom rovné vzdelávacie šance a má dopad aj na vzájomné spolunažívanie rómskej menšiny a majority na Slovensku.
"Najvyšší súd týmto rozsudkom znovu potvrdil, že vzdelávanie rómskych detí na čisto rómskej kontajnerovej škole je nezákonné a predstavuje segregáciu. A to aj v prípadoch, kedy nedošlo k cielenému oddeľovaniu detí, ale segregácia vznikla samovoľne, napríklad ako dôsledok výberu školy zo strany rodičov," skonštatovala advokátka zastupujúca mimovládnu organizáciu Vanda Durbáková.
Poradňa v súvislosti s prípadom podala verejnú žalobu v roku 2015, reagovala tak na okolnosti vzdelávania rómskych detí v Muránskej Dlhej Lúke. Deti zo znevýhodnenej rómskej komunity, ktorá je v obci rezidenčne segregovaná, navštevovali pred školským rokom 2015/2016 čisto rómsku školu fungujúcu v priestoroch rodinného domu v centre obce. Nerómske deti z obce podľa poradne miestnu školu nenavštevovali, rodičia ich prihlasovali na školy v okolí.
"Ministerstvo školstva s cieľom vyriešiť nedostatočné kapacity budovy miestnej základnej školy sa v roku 2014 rozhodlo zo štátneho rozpočtu zafinancovať výstavbu novej modulovej budovy základnej školy. Tá vyrástla na pozemku mimo zástavby obce v bezprostrednej blízkosti rezidenčne segregovanej rómskej komunity," priblížila mimovládna organizácia. Ako dodala, v žalobe namietala, že vzdelávanie v etnicky segregovanej škole nedokáže zabezpečiť rómskym deťom rovný prístup k vzdelaniu.
Žalobu Poradne pre občianske a ľudské práva v roku 2020 zamietol Okresný súd Bratislava III. Rozsudok o rok neskôr potvrdil Krajský súd v Bratislave s tým, že cieľom postaviť modulovú školu v lokalite obývanej iba rómskym etnikom nebolo oddeliť rómske deti od detí z majority. Poradňa sa proti rozsudku odvolala a podala dovolanie na NS SR. Ten v júli tohto roku predchádzajúce rozhodnutia súdov zmenil a konštatoval, že vzdelávaním rómskych detí v škole navštevovanej výlučne rómskymi deťmi postavenej v blízkosti znevýhodnenej rómskej komunity v Muránskej Dlhej Lúke došlo k ich segregácii.
Mimovládna organizácia v konaní tiež žiadala, aby súd zaviazal štát vypracovať desegregačný plán a navrhnúť opatrenia, ktoré danú diskrimináciu odstránia a zabránia jej vzniku do budúcnosti. NS SR v tejto časti vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie.
"Štát musí zabezpečiť, aby sa rómske deti mohli od útleho veku vzdelávať spolu s ostatnými deťmi. A to nielen tu, ale na mnohých ďalších miestach na Slovensku, kde sú segregované rómske školy realitou," skonštatoval Ivanco. Ako dodal, segregované vzdelávanie upiera znevýhodneným rómskym deťom rovné vzdelávacie šance a má dopad aj na vzájomné spolunažívanie rómskej menšiny a majority na Slovensku.
