Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Envirorezort konštatuje, že bude postupovať v súlade s platnou legislatívou, odmieta "aktivistickú politiku ničnerobenia" a nebude sa prizerať na šírenie lykožrútovej kalamity v slovenských lesoch.
Autor TASR
Banská Bystrica 26. novembra (TASR) - V piatich lokalitách v národných parkoch so starými lesmi s výskytom hlucháňa hôrneho sa podľa iniciatívy My sme les a občianskeho združenia Prales spustila ťažba dreva. Podľa ochrancov prírody sa tým Slovensko vystavuje riziku súdneho sporu s Európskou úniou. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR konštatuje, že v predmetných lokalitách sú citlivo vyberané len lykožrútom napadnuté porasty, ktoré sa ťažia na zabránenie šírenia podkôrnikovej kalamity.
Podľa ochrancov prírody dochádza k ťažbe v lokalitách pod Starobockým sedlom a pod Prašivou pri chate Vtáčnik v Nízkych Tatrách, v Žiarskej doline vo Vysokých Tatrách a na dvoch miestach pod Ježovou v Západných Tatrách. V predmetných lesoch by sa podľa mimovládnych ochranárov pritom v súvislosti s poslednou platnou verziou programu záchrany hlucháňa hôrneho hospodáriť nemalo.
"Podľa našich zistení z terénu v mnohých z týchto prípadov ide o zneužitie náhodnej ťažby na rúbanie dávno vyschnutých stromov, v ktorých už lykožrút nie je, prípadne zdravých stromov. Takáto ťažba nemá žiadny význam v boji proti šíreniu lykožrúta, zato však spoľahlivo poškodzuje biotop hlucháňa hôrneho, množstva ďalších vzácnych druhov a znižuje funkčnosť celého lesného ekosystému," uviedol Ondrej Kameniar z iniciatívy My sme les.
Za mimoriadne závažný prípad považujú ochrancovia prírody ťažbu v lokalite Starobocká, kde sa nachádza jeden z posledných starších porastov vhodných pre hlucháňa v celej doline. Tatranský národný park mal navyše podľa nich schváliť podobné ťažby vo viacerých ďalších lokalitách s vyše 100-ročnými porastmi. Tieto kroky považujú za systematické porušovanie podmienok uvedených v rozsudku Európskeho súdneho dvora z roku 2022, keď Slovensko pre nedostatočnú ochranu biotopov hlucháňa prehralo súdny spor s Európskou komisiou.
"V uvedených prípadoch sú citlivo vybrané lykožrútom napadnuté porasty, ktoré sa vyznačili a vyťažia sa na zabránenie šírenia lykožrútovej kalamity v danej oblasti. K tejto situácii by pritom nemuselo vôbec dôjsť, ak by si predošlé vedenia envirorezortu dôsledne plnili svoje zákonné povinnosti," uviedlo pre TASR v reakcii MŽP.
Envirorezort konštatuje, že bude postupovať v súlade s platnou legislatívou, odmieta "aktivistickú politiku ničnerobenia" a nebude sa prizerať na šírenie lykožrútovej kalamity v slovenských lesoch. "V národných parkoch, s výnimkou najchránenejších území, sa bude vykonávať aktívny manažment územia prostredníctvom prírode blízkeho hospodárenia, a to na základe individuálneho a odborného posúdenia reálneho stavu lesných biotopov," uviedlo ministerstvo.
Z lokalít, na ktoré ochrancovia prírody upozornili, patrí pod správu štátnych lesníkov len porast v lokalite Vtáčnik v Nízkych Tatrách. Ako Lesy SR uviedli pre TASR, v lokalite došlo v júli a auguste k ťažbe približne 600 kubických metrov dreva. "Následne bola v poraste vykonaná ďalšia náhodná ťažba v objeme 274 kubických metrov. Tento mesiac bude ešte zaúčtovaných približne 30 kubických metrov smrekového dreva," doplnil štátny podnik s tým, že cieľom ťažby je snaha ochrániť porasty pred ďalším šírením podkôrneho hmyzu.
Podľa ochrancov prírody dochádza k ťažbe v lokalitách pod Starobockým sedlom a pod Prašivou pri chate Vtáčnik v Nízkych Tatrách, v Žiarskej doline vo Vysokých Tatrách a na dvoch miestach pod Ježovou v Západných Tatrách. V predmetných lesoch by sa podľa mimovládnych ochranárov pritom v súvislosti s poslednou platnou verziou programu záchrany hlucháňa hôrneho hospodáriť nemalo.
"Podľa našich zistení z terénu v mnohých z týchto prípadov ide o zneužitie náhodnej ťažby na rúbanie dávno vyschnutých stromov, v ktorých už lykožrút nie je, prípadne zdravých stromov. Takáto ťažba nemá žiadny význam v boji proti šíreniu lykožrúta, zato však spoľahlivo poškodzuje biotop hlucháňa hôrneho, množstva ďalších vzácnych druhov a znižuje funkčnosť celého lesného ekosystému," uviedol Ondrej Kameniar z iniciatívy My sme les.
Za mimoriadne závažný prípad považujú ochrancovia prírody ťažbu v lokalite Starobocká, kde sa nachádza jeden z posledných starších porastov vhodných pre hlucháňa v celej doline. Tatranský národný park mal navyše podľa nich schváliť podobné ťažby vo viacerých ďalších lokalitách s vyše 100-ročnými porastmi. Tieto kroky považujú za systematické porušovanie podmienok uvedených v rozsudku Európskeho súdneho dvora z roku 2022, keď Slovensko pre nedostatočnú ochranu biotopov hlucháňa prehralo súdny spor s Európskou komisiou.
"V uvedených prípadoch sú citlivo vybrané lykožrútom napadnuté porasty, ktoré sa vyznačili a vyťažia sa na zabránenie šírenia lykožrútovej kalamity v danej oblasti. K tejto situácii by pritom nemuselo vôbec dôjsť, ak by si predošlé vedenia envirorezortu dôsledne plnili svoje zákonné povinnosti," uviedlo pre TASR v reakcii MŽP.
Envirorezort konštatuje, že bude postupovať v súlade s platnou legislatívou, odmieta "aktivistickú politiku ničnerobenia" a nebude sa prizerať na šírenie lykožrútovej kalamity v slovenských lesoch. "V národných parkoch, s výnimkou najchránenejších území, sa bude vykonávať aktívny manažment územia prostredníctvom prírode blízkeho hospodárenia, a to na základe individuálneho a odborného posúdenia reálneho stavu lesných biotopov," uviedlo ministerstvo.
Z lokalít, na ktoré ochrancovia prírody upozornili, patrí pod správu štátnych lesníkov len porast v lokalite Vtáčnik v Nízkych Tatrách. Ako Lesy SR uviedli pre TASR, v lokalite došlo v júli a auguste k ťažbe približne 600 kubických metrov dreva. "Následne bola v poraste vykonaná ďalšia náhodná ťažba v objeme 274 kubických metrov. Tento mesiac bude ešte zaúčtovaných približne 30 kubických metrov smrekového dreva," doplnil štátny podnik s tým, že cieľom ťažby je snaha ochrániť porasty pred ďalším šírením podkôrneho hmyzu.
