Bratislava 20. septembra (TASR) – V metodike, ktorá bola zvolená na výber úsekov do zoznamu priorít vo výstavbe ciest, chýba napríklad nadväznosť plánovaných úsekov na už existujúce. Prínosom je však vôľa zaviazať sa k napĺňaniu definovaných dopravných priorít. Uviedli to pre TASR odborníci z oblasti dopravy, ktorí za dôležité považujú aj spôsob financovania.

Metodika podľa Výskumného ústavu dopravného (VÚD) neprináša v zásade nič nové. "Dovolím si tvrdiť, že použitý metodický aparát, ktorý autori aplikovali na posudzovanie cestných dopravných projektov, je obdobou mechanizmu hodnotenia, ktorý sme v rámci jednej z úloh vedy a výskumu použili na prioritizáciu projektov už v roku 2012," skonštatoval generálny riaditeľ VÚD Ľubomír Palčák s tým, že sa navyše venovali aj železničným dopravným projektom. Zohľadňovalo sa tiež väčšie spektrum hodnotiacich kritérií.

"Pri metodike chýba jeden veľmi dôležitý parameter, a to je nadväznosť chýbajúcich úsekov na už v súčasnosti jestvujúce úseky a úseky rozostavané," upozornil riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo (IDH) Ondrej Matej. Zverejnený zoznam navyše podľa neho neobsahuje spôsob financovania jednotlivých úsekov, čo je dôležitá skutočnosť. Ocenil však, že vláda schválila priority vo výstavbe cestnej infraštruktúry na základe konkrétnej metodiky.

"To, čo považujem za prínos oproti minulosti, je vôľa vlády zaviazať sa k napĺňaniu zadefinovaných dopravných priorít nielen z hľadiska výstavby, ale hlavne investičnej prípravy, ktorá vyžaduje viac ako dve tretiny celkového času z fázy životného cyklu projektu pred jeho užívaním a zároveň, čo obzvlášť vítam, je priame prepojenie na sektor financovania," dodal Palčák. Zostavený rebríček projektov však podľa neho nadobudne skutočný význam až po zadefinovaní časového harmonogramu prípravy a výstavby s plánovaním finančného krytia projektov minimálne v časovom horizonte do roku 2030.

Predložený materiál považuje Palčák len za predbežný. Z hľadiska alokácie verejných financií je podľa neho najdôležitejšie, aby európske alebo štátne zdroje boli prioritne použité na projekty s celospoločenským dosahom. Zastáva názor, že po ustálení zoznamu nielen cestných, ale aj železničných projektov z hľadiska jeho komplexného posúdenia širokou odbornou verejnosťou by to mal byť materiál záväzný pre všetky budúce vlády. Mala by tak byť zabezpečená kontinuita v príprave a výstavbe národných dopravných projektov.

Návrhu priorít vo výstavbe cestnej infraštruktúry schválila v stredu (16. 9.) vláda. Podľa neho nevyhnutné projekty na realizáciu pre nevyhovujúci stav a prekročenú kapacitu existujúcej cestnej siete predstavujú 4,5 miliardy eur. Z toho 78 kilometrov (km) sú nové úseky, 1323 km cesty prvej triedy, ktoré je potrebné rekonštruovať, a 20 km predstavuje rozšírenie diaľnice D1 medzi Sencom a Trnavou. Dokončenie siete TEN-T CORE vrátane severojužného prepojenia má stáť 3,4 miliardy eur, ide o 236 km.

Na zoznam prioritných projektov bude nadväzovať harmonogram prípravy a výstavby projektov cestnej infraštruktúry. Výber priorít by mal zohľadniť dopravné hľadisko, spoločenský prínos projektov a vplyv na rozvoj regiónov.