Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hovorí tiež, že rastliny, a teda aj stromy, sa tým bránia pred vysokými teplotami a hlavne pred nedostatkom vody.
Autor TASR
Zvolen 28. augusta (TASR) - Padanie listov zo stromov a tiež zmenu ich farby počas leta možno sledovať už niekoľko rokov. Súvisí to s vysokými teplotami, s nedostatkom zrážok i so suchom. Pre TASR to uviedol Jaroslav Kmeť z Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene.
Dodal, že rastliny, a teda aj stromy, sa tým bránia pred vysokými teplotami a hlavne pred nedostatkom vody. Musia sa tiež ochladzovať, a to výdajom vody v podobe vodnej pary. Pri teplotách, ktoré sa blížia k 40 stupňom Celzia v tieni, je to na vodu náročný proces. "Je potrebné, aby si stromy dopĺňali vodu jej príjmom z pôdneho prostredia. Ak však nastáva sucho a stres z nedostatku vody, nastáva veľký problém," objasnil. Prieduchy na asimilačných orgánoch sa zatvárajú, listy sa začínajú prehrievať a môžeme hovoriť o takzvanom úpale asimilačných orgánov. "V nich sa odbúrava zelené farbivo, chlorofyl a začínajú sa prefarbovať už počas leta. Ak to pretrváva, asimilačné orgány postupne odumierajú a predčasne opadávajú," spresnil.
Podľa neho to má negatívny vplyv na priebeh fotosyntézy, ako základného produkčného procesu, a tiež výživu stromov. "Spolu s vodou sa prijímajú z pôdneho prostredia aj potrebné minerálne látky a transpiračným prúdom sa rozvádzajú do celého stromu. V čase extrémneho sucha a vysokých teplôt však toto nefunguje," vysvetlil.
Ako ďalej uviedol, nedá sa presne vymedziť v ktorých regiónoch Slovenska je v súčasnosti situácia najhoršia. Určite však tam, kde je najväčší deficit zrážok. "Dlhodobo je zlá situácia s odumieraním smrekových porastov, pretože smrek je drevina s plytkým koreňovým systémom a nedostatok zrážok sa rýchlo prejavuje," zhrnul s tým, že táto problematika je však veľmi široká. Účinky sucha a vysokých teplôt sa prejavujú zmenou sfarbenia a predčasným opadávaním aj pri iných drevinách. Môžu to byť buk, breza, dub i jaseň. "Svoj podiel na tom má aj prítomnosť biotických škodcov. Otázka regenerácie je zložitá. Závisí od rozsahu poškodenia suchom, druhu dreviny a tiež veku," pripomenul. Doplnil, že mladé jedince sú citlivejšie ako dospelé stromy, hlavne vo vzťahu k zásobe vody v biomase.
Ak by sucho a vyššie teploty pokračovali aj v jesennom období, na stromy by to malo podľa Kmeťa negatívny vplyv. "Rozsah poškodenia suchom a odumieranie stromov by sa v plnom rozsahu prejavilo v budúcom roku, keď by nevyrašili asimilačné orgány a videli by sme konkrétny rozsah poškodenia," ukončil.
Dodal, že rastliny, a teda aj stromy, sa tým bránia pred vysokými teplotami a hlavne pred nedostatkom vody. Musia sa tiež ochladzovať, a to výdajom vody v podobe vodnej pary. Pri teplotách, ktoré sa blížia k 40 stupňom Celzia v tieni, je to na vodu náročný proces. "Je potrebné, aby si stromy dopĺňali vodu jej príjmom z pôdneho prostredia. Ak však nastáva sucho a stres z nedostatku vody, nastáva veľký problém," objasnil. Prieduchy na asimilačných orgánoch sa zatvárajú, listy sa začínajú prehrievať a môžeme hovoriť o takzvanom úpale asimilačných orgánov. "V nich sa odbúrava zelené farbivo, chlorofyl a začínajú sa prefarbovať už počas leta. Ak to pretrváva, asimilačné orgány postupne odumierajú a predčasne opadávajú," spresnil.
Podľa neho to má negatívny vplyv na priebeh fotosyntézy, ako základného produkčného procesu, a tiež výživu stromov. "Spolu s vodou sa prijímajú z pôdneho prostredia aj potrebné minerálne látky a transpiračným prúdom sa rozvádzajú do celého stromu. V čase extrémneho sucha a vysokých teplôt však toto nefunguje," vysvetlil.
Ako ďalej uviedol, nedá sa presne vymedziť v ktorých regiónoch Slovenska je v súčasnosti situácia najhoršia. Určite však tam, kde je najväčší deficit zrážok. "Dlhodobo je zlá situácia s odumieraním smrekových porastov, pretože smrek je drevina s plytkým koreňovým systémom a nedostatok zrážok sa rýchlo prejavuje," zhrnul s tým, že táto problematika je však veľmi široká. Účinky sucha a vysokých teplôt sa prejavujú zmenou sfarbenia a predčasným opadávaním aj pri iných drevinách. Môžu to byť buk, breza, dub i jaseň. "Svoj podiel na tom má aj prítomnosť biotických škodcov. Otázka regenerácie je zložitá. Závisí od rozsahu poškodenia suchom, druhu dreviny a tiež veku," pripomenul. Doplnil, že mladé jedince sú citlivejšie ako dospelé stromy, hlavne vo vzťahu k zásobe vody v biomase.
Ak by sucho a vyššie teploty pokračovali aj v jesennom období, na stromy by to malo podľa Kmeťa negatívny vplyv. "Rozsah poškodenia suchom a odumieranie stromov by sa v plnom rozsahu prejavilo v budúcom roku, keď by nevyrašili asimilačné orgány a videli by sme konkrétny rozsah poškodenia," ukončil.
