Lexington/Bratislava 19. apríla (TASR) – Všade, kde sú ľudia, prebieha komunikácia, vznikajú nedorozumenia a niekedy aj spory. Niekedy sú menšie a podarí sa ich vyriešiť rýchlo, inokedy si ich riešenie môže vyžiadať viac úsilia. V niektorých prípadoch však môžu prerásť do takých rozmerov, že vyústia do vzniku nového štátu. A práve proces vzniku novej krajiny sa začal pred 250 rokmi, keď sa 19. apríla 1775 začala Americká vojna za nezávislosť.

Vyhlásenie nezávislosti Spojených štátov amerických bolo prekvapivým vyvrcholením sporu o dane, ktorý pramenil zo zlyhania komunikácie.

V 18. storočí, približne 150 rokov od založenia prvej trvalej anglickej kolónie v Jamestowne v roku 1607, bola komunikácia medzi Európu a Severnou Amerikou pomalá, náročná a nebezpečná. Plavba z kolónií do Európy Atlantickým oceánom trvala za priaznivých okolností mesiac. V tejto časti sveta prevládajú západné vetry vanúce zo západu na východ, ktoré lode hnali po mori, no zároveň komplikovali ich návrat späť do kolónií – protivietor predlžoval čas návratu lodí približne na dvojnásobok. Spiatočná cesta medzi kolóniami a Londýnom tak trvala približne tri mesiace.

Anglická koruna si tento problém uvedomovala, preto do záležitostí kolónií približne 70 rokov nezasahovala a kolónie sa spravovali viac-menej samy.

Korene sporu, ktorý vyvrcholil americkou nezávislosťou, siahajú do roku 1754, keď vypukla francúzska a indiánska vojna známa napríklad aj z románu Posledný mohykán od Jamesa Fenimora Coopera. V Severnej Amerike proti sebe bojovali Francúzi a Briti podporovaní rôznymi kmeňmi pôvodných obyvateľov. Briti aj za pomoci amerických milicionárov vo vojne zvíťazili a po podpise parížskej zmluvy v roku 1763 získali všetky francúzske územia východne od rieky Mississippi. Konflikt bol súčasťou nákladnej sedemročnej vojny. Británia chcela získať financie zdanením kolónií, čím vyvolala nevôľu kolonistov.

Prvá priama daň uvalená na kolónie prišla v roku 1765 v podobe Kolkového zákona (Stamp Act). Kolonistom ukladal povinnosť nakupovať papier z Británie, tí však namietali, že nemôžu platiť dane bez zástupcov v britskom parlamente (no taxation without representation). Technicky mali pravdu, zákon bol preto stiahnutý. Anglický kráľ a parlament sa však nevzdávali a odpor kolonistov posmelených úspechom sa snažili všemožne zlomiť.

V októbri roku 1768 pristáli v Bostone britské jednotky. Mesto začali okupovať a snažili sa vynucovať výber daní napríklad z farieb, papiera alebo čaju. Kolonisti prítomnosť armády niesli s nevôľou a dochádzalo k násilným potýčkam s vojakmi. Pri jednej z nich v roku 1770 zahynulo päť kolonistov. Američania ju nazvali Bostonský masaker, Briti incident na King Street.

Kolonisti na jar v roku 1772 založili Korešpondenčné výbory (Committees of Correspondence) na koordináciu postupu proti britskej koloniálnej politike. Ich vznik bol významným krokom k rozvoju americkej národnej identity.

Britský parlament od marca do júna 1774 schválil tzv. neznesiteľné alebo donucovacie zákony, ktoré okrem iného diktovali uzatvorenie bostonského prístavu či ubytovanie britských vojakov v tavernách a neobývaných budovách. Parlament sa takto snažil zastrašiť kolóniu Massachusetts, namiesto toho však vyvolal výrazné sympatie zo strany ostatných kolónií. Nasledoval spoločný bojkot Británie a všetkých z nej dovážaných tovarov, nepanovala však jednota v názore, či vzťahy s Britániou urovnať, alebo vyhlásiť nezávislosť.

Riešenie priniesli udalosti z 19. apríla 1775, keď vypukli boje pri mestách Lexington a Concord. Približne 700 britských vojakov malo za úlohu zajať a zničiť vojenské zásoby kolonistov, tí sa však o pláne v predstihu dozvedeli a v predvečer bitky začali mobilizovať milície.

Trinásť kolónií – New Hampshire, Massachusetts, Rhode Island, Connecticut, New York, New Jersey, Pensylvánia, Delaware, Maryland, Virgínia, Severná Karolína, Južná Karolína a Georgia – vyhlásilo nezávislosť 4. júla 1776. Kým ju skutočne získali, čakal ich ešte dlhý boj, vojna sa skončila až 3. septembra 1783.