Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Michal Kováč, ktorý sa do roku 1989 venoval bankovníctvu, vstúpil do vrcholnej politiky po Nežnej revolúcii za hnutie Verejnosť proti násiliu (VPN).
Autor TASR
Bratislava 14. februára (TASR) - Slovenská republika spoznala pred 30 rokmi svojho prvého prezidenta. Stal sa ním Michal Kováč, ktorého do funkcie zvolila Národná rada (NR) SR 15. februára 1993.
Tak ako v Českej republike, aj na Slovensku sa poslanci pokúsili zvoliť prezidenta v rovnaký deň, 26. januára 1993. V ČR zvolili Václava Havla. Na Slovensku sa v ten deň hlavu štátu vybrať nepodarilo. Na zvolenie bola potrebná trojpätinová väčšina hlasov všetkých poslancov, teda 90 hlasov.
O najvyšší post v štáte sa uchádzali štyria kandidáti: prvý podpredseda vlády Roman Kováč (Hnutie za demokratické Slovensko, HZDS), Milan Ftáčnik (Strana demokratickej ľavice, SDĽ), Anton Neuwirth (Kresťanskodemokratické hnutie, KDH) a Jozef Prokeš (Slovenská národná strana, SNS). V tajnom hlasovaní prezident zvolený nebol, Roman Kováč získal 69 hlasov, Milan Ftáčnik 30, Anton Neuwirth 27 a Jozef Prokeš 17.
Prví dvaja s najvyšším počtom hlasov postúpili do opakovanej voľby. Druhé kolo sa konalo nasledujúci deň, 27. januára 1993. Roman Kováč dostal 78 hlasov poslancov a Milan Ftáčnik 31. Ani druhá voľba víťaza nepriniesla, pretože ani jeden z kandidátov nezískal potrebnú trojpätinovú väčšinu parlamentu.
Pri novej voľbe prezidenta boli vylúčení kandidáti, o ktorých poslanci hlasovali v predchádzajúcich voľbách. Nasledujúca voľba sa uskutočnila 15. februára 1993. Jediným kandidátom bol Michal Kováč, ktorého navrhlo HZDS, pričom jeho kandidatúru podporovala SNS (koaličný partner HZDS) a SDĽ.
Michal Kováč, ktorý sa do roku 1989 venoval bankovníctvu, vstúpil do vrcholnej politiky po Nežnej revolúcii za hnutie Verejnosť proti násiliu (VPN). Ešte pred tým, ako bol v júni 1990 prvýkrát zvolený za poslanca Federálneho zhromaždenia, stal sa v decembri 1989 ministrom financií vo vláde národného porozumenia Milana Čiča. Funkciu ministra financií zastával aj v kabinete Vladimíra Mečiara, ktorý vzišiel z prvých slobodných volieb v roku 1990. Z postu odišiel 18. mája 1991, necelý mesiac po odvolaní Mečiara z funkcie premiéra. Spolu s Mečiarom stál pri zrode HZDS. V rokoch 1991 - 1993 bol jeho podpredsedom pre ekonomickú oblasť. A práve HZDS nasadilo Michala Kováča do druhej voľby po tom, čo v prvej neuspel jeho menovec Roman Kováč.
Michal Kováč dostal v parlamente 106 hlasov zo 126 odovzdaných platných hlasovacích lístkov, čím získal trojpätinovú väčšinu hlasov všetkých poslancov a bol zvolený za prvého prezidenta samostatnej SR. Bezprostredne po zvolení sa poďakoval poslancom za dôveru: "Urobím všetko ľudsky možné, aby som bol hodným tohto vysokého úradu a rovnako hodným vašej dôvery, urobím všetko, aby som bol dobrým prezidentom tohto štátu, to znamená prezidentom všetkých našich občanov, všetkých našich regiónov - od Medzilaboriec po Skalicu, od Kysúc až po Komárno."
Inaugurácia prvého prezidenta SR sa konala 2. marca 1993. Michal Kováč zastával úrad do 2. marca 1998. Prakticky celé päťročné funkčné obdobie, počas ktorého stál na čele štátu, sprevádzalo otvorené nepriateľstvo medzi vládou Vladimíra Mečiara a Prezidentským palácom.
Zdroj: https://www.prezident.sk/michal-kovac, https://www.nrsr.sk, https://www.hrad.cz/cs/prezident-cr
Tak ako v Českej republike, aj na Slovensku sa poslanci pokúsili zvoliť prezidenta v rovnaký deň, 26. januára 1993. V ČR zvolili Václava Havla. Na Slovensku sa v ten deň hlavu štátu vybrať nepodarilo. Na zvolenie bola potrebná trojpätinová väčšina hlasov všetkých poslancov, teda 90 hlasov.
O najvyšší post v štáte sa uchádzali štyria kandidáti: prvý podpredseda vlády Roman Kováč (Hnutie za demokratické Slovensko, HZDS), Milan Ftáčnik (Strana demokratickej ľavice, SDĽ), Anton Neuwirth (Kresťanskodemokratické hnutie, KDH) a Jozef Prokeš (Slovenská národná strana, SNS). V tajnom hlasovaní prezident zvolený nebol, Roman Kováč získal 69 hlasov, Milan Ftáčnik 30, Anton Neuwirth 27 a Jozef Prokeš 17.
Prví dvaja s najvyšším počtom hlasov postúpili do opakovanej voľby. Druhé kolo sa konalo nasledujúci deň, 27. januára 1993. Roman Kováč dostal 78 hlasov poslancov a Milan Ftáčnik 31. Ani druhá voľba víťaza nepriniesla, pretože ani jeden z kandidátov nezískal potrebnú trojpätinovú väčšinu parlamentu.
Pri novej voľbe prezidenta boli vylúčení kandidáti, o ktorých poslanci hlasovali v predchádzajúcich voľbách. Nasledujúca voľba sa uskutočnila 15. februára 1993. Jediným kandidátom bol Michal Kováč, ktorého navrhlo HZDS, pričom jeho kandidatúru podporovala SNS (koaličný partner HZDS) a SDĽ.
Michal Kováč, ktorý sa do roku 1989 venoval bankovníctvu, vstúpil do vrcholnej politiky po Nežnej revolúcii za hnutie Verejnosť proti násiliu (VPN). Ešte pred tým, ako bol v júni 1990 prvýkrát zvolený za poslanca Federálneho zhromaždenia, stal sa v decembri 1989 ministrom financií vo vláde národného porozumenia Milana Čiča. Funkciu ministra financií zastával aj v kabinete Vladimíra Mečiara, ktorý vzišiel z prvých slobodných volieb v roku 1990. Z postu odišiel 18. mája 1991, necelý mesiac po odvolaní Mečiara z funkcie premiéra. Spolu s Mečiarom stál pri zrode HZDS. V rokoch 1991 - 1993 bol jeho podpredsedom pre ekonomickú oblasť. A práve HZDS nasadilo Michala Kováča do druhej voľby po tom, čo v prvej neuspel jeho menovec Roman Kováč.
Michal Kováč dostal v parlamente 106 hlasov zo 126 odovzdaných platných hlasovacích lístkov, čím získal trojpätinovú väčšinu hlasov všetkých poslancov a bol zvolený za prvého prezidenta samostatnej SR. Bezprostredne po zvolení sa poďakoval poslancom za dôveru: "Urobím všetko ľudsky možné, aby som bol hodným tohto vysokého úradu a rovnako hodným vašej dôvery, urobím všetko, aby som bol dobrým prezidentom tohto štátu, to znamená prezidentom všetkých našich občanov, všetkých našich regiónov - od Medzilaboriec po Skalicu, od Kysúc až po Komárno."
Inaugurácia prvého prezidenta SR sa konala 2. marca 1993. Michal Kováč zastával úrad do 2. marca 1998. Prakticky celé päťročné funkčné obdobie, počas ktorého stál na čele štátu, sprevádzalo otvorené nepriateľstvo medzi vládou Vladimíra Mečiara a Prezidentským palácom.
Zdroj: https://www.prezident.sk/michal-kovac, https://www.nrsr.sk, https://www.hrad.cz/cs/prezident-cr
