Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Väčšina respondentov taktiež považuje Rusko za obeť západných machinácií.
Autor TASR
Bratislava 14. apríla (TASR) - Slovensko patrí spoločne so Srbskom, Bulharskom a Čiernou Horou medzi najviac prorusky orientované krajiny v regióne V4 a na západnom Balkáne. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu slovenskej neziskovej organizácie GLOBSEC, ktorý bol zverejnený v stredu.
"Vzhľadom na spoločnú históriu to prekvapujúce nie je. Podrobnejšie dáta nám ukazujú, že medzi Slovákmi v populácii nad 65 rokov je Rusko vnímané ako najdôležitejší strategický partner až 47 percentami obyvateľstva, zatiaľ čo u mládeže vo veku 18-24 rokov takto Rusko vníma len 29 percent populácie Slovenska," uviedol autor výskumu Daniel Milo. Ako hrozbu vníma Rusko 20 percent opýtaných na Slovensku, naopak s týmto tvrdením nesúhlasí 61 percent Slovákov.
Obyvatelia spomínanej štvorice krajín s prevládajúcimi proruskými náladami si však napriek tomuto sentimentu odmietajú zvoliť Rusko ako preferovanú voľbu pre geopolitickú a kultúrnu orientáciu svojich krajín, píše sa v štúdii.
Na základe výsledkov výskumu je skúmané krajiny možné rozdeliť do troch skupín podľa toho, či v nich prevládajú proruské alebo viac skeptické nálady obyvateľstva. Deliacim faktorom je náklonnosť obyvateľov k Rusku na základe spoločných dejín a miery, do akej v jednotlivých krajinách prevládajú rôzne proruské naratívy.
K ďalším hlavným zisteniam prieskumu patrí, že väčšina obyvateľov skúmaného regiónu sa necíti byť Ruskom ohrozená a 30 percent obyvateľov ho považuje za strategického partnera.
Väčšina respondentov taktiež považuje Rusko za obeť západných machinácií. "V postkomunistických krajinách veľmi dobre funguje príbeh o Rusku ako údajnej obeti Západu. Vykresľovanie Ruska ako krajiny obkľúčenej základňami NATO, ktorá sa na Ukrajine či v Gruzínsku len bráni, je veľmi efektívne a rozšírené, napriek tomu, že realita je úplne iná," povedal Milo. Dodal, že je to práve Rusko, ktoré vojensky okupuje časti územia Ukrajiny či Gruzínska. Proruskému naratívu, ktorý považuje rozširovanie NATO a budovanie základní Aliancie v regióne za zámerné provokovanie Ruska, zároveň verí 45 percent opýtaných.
Na prieskume verejnej mienky s názvom Obraz Ruska v strednej a východnej Európe a na západnom Balkáne sa zúčastnilo 1000 respondentov z deviatich krajín tohto regiónu. Konkrétne ide o Bulharsko, Česko, Čiernu Horu, Maďarsko, Poľsko, Severné Macedónsko, Slovensko, Srbsko a Rumunsko. Vykonaný bol v septembri a októbri 2020.
"Vzhľadom na spoločnú históriu to prekvapujúce nie je. Podrobnejšie dáta nám ukazujú, že medzi Slovákmi v populácii nad 65 rokov je Rusko vnímané ako najdôležitejší strategický partner až 47 percentami obyvateľstva, zatiaľ čo u mládeže vo veku 18-24 rokov takto Rusko vníma len 29 percent populácie Slovenska," uviedol autor výskumu Daniel Milo. Ako hrozbu vníma Rusko 20 percent opýtaných na Slovensku, naopak s týmto tvrdením nesúhlasí 61 percent Slovákov.
Obyvatelia spomínanej štvorice krajín s prevládajúcimi proruskými náladami si však napriek tomuto sentimentu odmietajú zvoliť Rusko ako preferovanú voľbu pre geopolitickú a kultúrnu orientáciu svojich krajín, píše sa v štúdii.
Na základe výsledkov výskumu je skúmané krajiny možné rozdeliť do troch skupín podľa toho, či v nich prevládajú proruské alebo viac skeptické nálady obyvateľstva. Deliacim faktorom je náklonnosť obyvateľov k Rusku na základe spoločných dejín a miery, do akej v jednotlivých krajinách prevládajú rôzne proruské naratívy.
K ďalším hlavným zisteniam prieskumu patrí, že väčšina obyvateľov skúmaného regiónu sa necíti byť Ruskom ohrozená a 30 percent obyvateľov ho považuje za strategického partnera.
Väčšina respondentov taktiež považuje Rusko za obeť západných machinácií. "V postkomunistických krajinách veľmi dobre funguje príbeh o Rusku ako údajnej obeti Západu. Vykresľovanie Ruska ako krajiny obkľúčenej základňami NATO, ktorá sa na Ukrajine či v Gruzínsku len bráni, je veľmi efektívne a rozšírené, napriek tomu, že realita je úplne iná," povedal Milo. Dodal, že je to práve Rusko, ktoré vojensky okupuje časti územia Ukrajiny či Gruzínska. Proruskému naratívu, ktorý považuje rozširovanie NATO a budovanie základní Aliancie v regióne za zámerné provokovanie Ruska, zároveň verí 45 percent opýtaných.
Na prieskume verejnej mienky s názvom Obraz Ruska v strednej a východnej Európe a na západnom Balkáne sa zúčastnilo 1000 respondentov z deviatich krajín tohto regiónu. Konkrétne ide o Bulharsko, Česko, Čiernu Horu, Maďarsko, Poľsko, Severné Macedónsko, Slovensko, Srbsko a Rumunsko. Vykonaný bol v septembri a októbri 2020.
