Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 11. máj 2025Meniny má Blažena
< sekcia

Rakúsky prezident Alexander Van der Bellen má 80 rokov

Na snímke rakúsky prezident Alexander Van der Bellen počas tlačovej konferencie v rámci oficiálnej návštevy Slovenska v prezidentskom paláci v Bratislave 31. januára 2023. Foto: TASR - Jaroslav Novák

V poradí deviatou hlavou Rakúskej republiky sa Alexander Van der Bellen stal po opakovanom druhom kole prezidentských volieb, ktoré sa uskutočnilo 4. decembra 2016.

Viedeň/Bratislava 18. januára (TASR) - Druhé volebné obdobie stojí na čele Rakúska Alexander Van der Bellen. Univerzitný profesor ekonómie a bývalý predseda strany Zelených sa stal v povojnovej histórii krajiny vôbec prvým opozičným politikom na poste rakúskeho prezidenta a prvou hlavou štátu, ktorá nepochádza z radov buď sociálnych demokratov (SPÖ) alebo ľudovcov (ÖVP). Vo štvrtok 18. januára bude mať 80 rokov.

Alexander Van der Bellen sa narodil 18. januára 1944 vo Viedni. Jeho matka bola Estónka a otec Rus s holandskými koreňmi, čo prinieslo budúcemu prezidentovi prezývku Saša. Ruštinu, ako prvý jazyk svojich rodičov, sa ale nikdy neučil.

Z otcovej strany má šľachtických predkov, ktorí sa ešte okolo roku 1700 presťahovali z vtedajšieho Holandska do cárskeho Ruska. Odtiaľ časť rodiny na jar roku 1919, teda po boľševickej revolúcii, utiekla do Estónska a stadiaľ do Nemecka. Rodina si už v tom čase zmenila časť priezviska zo šľachtického von na Van.

Prezidentovi rodičia sa z utečeneckého tábora vo Wernecku pri bavorskom Schweinfurte presťahovali do Rakúska, pripojeného k nacistickej Tretej ríši. Neskôr rodina ušla pred Červenou armádou do údolia Kaunertal v Tirolsku, kde budúci prezident vyrastal.

Po absolvovaní ľudovej školy maturoval v roku 1962 na gymnáziu v Innsbrucku. V tom istom roku začal študovať ekonómiu na univerzite v Innsbrucku, štúdiá ukončil v roku 1966. O štyri roky neskôr získal doktorát.

V rokoch 1968 - 1970 bol vedeckým asistentom na Inštitúte financií na Univerzite v Innsbrucku. Paralelne pôsobil aj na Spolkovej akadémii verejnej správy vo Viedni a na univerzite v hlavnom meste, kde bol prodekanom aj dekanom na Fakulte sociálnych a ekonomických vied (1990 – 1994). Odborník na financie bol profesorom ekonómie na univerzitách vo Viedni a v Innsbrucku.

"Mojim domovom je Tirolsko, Viedeň, Rakúsko a Európa," hovorí Alexander Van der Bellen. Jeho politickými vzormi sa stali americký exprezident John F. Kennedy a bývalý rakúsky kancelár Bruno Kreisky.

Najskôr vstúpil do Sociálnodemokratickej strany Rakúska (SPÖ), ale v roku 1992 rozšíril rady rakúskych Zelených. V rokoch 1997 - 2008 sa stal ich lídrom a v rokoch 1999 - 2008 aj šéfom ich parlamentného klubu, v ktorom pôsobil už od roku 1994. Aj preto ho volajú "zelený profesor". V rokoch 2012 - 2015 bol členom viedenského obecného zastupiteľstva a krajinského parlamentu.

V poradí deviatou hlavou Rakúskej republiky sa Alexander Van der Bellen stal po opakovanom druhom kole prezidentských volieb, ktoré sa uskutočnilo 4. decembra 2016. Porazil v ňom kandidáta pravicovo populistickej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) Norberta Hofera. Rakúsky ústavný súd totiž vyhovel žalobe FPÖ, ktorá požadovala opakovanie druhého kola volieb konaných 22. mája 2016 z dôvodu viacerých nezrovnalostí pri zrátavaní hlasov. Slávnostnú prísahu zložil Alexander Van der Bellen a funkcie sa ujal 26. januára 2017.

Úradujúci rakúsky prezident oznámil 22. mája 2022, že sa bude opäť uchádzať o najvyšší post v štáte. Do súboja o kreslo prezidenta sa zapojilo celkove sedem kandidátov. Umierneného, bývalého lídra strany Zelených, ktorý kandidoval ako nezávislý kandidát, podporovali všetky rakúske parlamentné strany okrem FPÖ.

Alexander Van der Bellen presvedčivo zvíťazil už v prvom kole prezidentských volieb, ktoré sa konalo 9. októbra 2022, keď získal 56,7% hlasov voličov a zaistil si druhé šesťročné funkčné obdobie.

Naposledy zavítal rakúsky prezident Alexander Van der Bellen na Slovensko 5. októbra 2023, keď spolu s manželkou absolvoval neformálnu návštevu našej krajiny. Počas nej sa v Slovenskej národnej galérii v Bratislave stretol aj s prezidentkou Zuzanou Čaputovou.





Zdroj: https://www.bundespraesident.at

Zelenskyj a európski lídri sa dohodli na prímerí, Rusku hrozia sankcie

Pred zmieneným oznámením absolvovali ešte aj spoločný telefonický rozhovor s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

- Námestník indického ministra zahraničných vecí Vikram Misrí obvinil v sobotu susedný Pakistan, že krátko po jeho začiatku porušil prímerie, na ktorom sa obe krajiny dohodli.

- Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že Rusko si musí premyslieť návrh na 30-dňové prímerie vo vojne s Ukrajinou, ktorý v ten istý deň predložili západní spojenci Kyjeva združení v tzv. koalícii ochotných.

- Americký prezident Donald Trump oznámil, že India a Pakistan sa po rozhovoroch sprostredkovaných Spojenými štátmi dohodli na „okamžitom a úplnom prímerí“.

- Kyjev a jeho európski spojenci sa dohodli, že vyzvú Rusko, aby akceptovalo zavedenie 30-dňového bezpodmienečného úplného prímeria v bojoch na Ukrajine s platnosťou od pondelka 12. mája.

- Slovenské matky dokážu ušetriť svojim deťom o 75 % viac financií než tie české. Informovala o tom online investičná platforma Portu.

- Obnovený proces s niekdajším bosom bratislavskej skupiny piťovcov Jurajom O. a spol. má na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS) v Pezinku pokračovať na budúci týždeň v piatok (16. 5.).

- Opozičné hnutie PS navrhuje zmenu kvóra poslancov Národnej rady (NR) SR potrebného na podanie návrhu na disciplinárne konanie voči generálnemu prokurátorovi.

- Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio vyzval v sobotu Indiu a Pakistan, aby medzi sebou obnovili priamu komunikáciu v záujme „vyhnúť sa nezrovnalostiam“ v stupňujúcom sa konflikte medzi týmito susednými krajinami.

- Slovenskí hokejisti prehrali vo svojom prvom zápase na 88. majstrovstvách sveta v Štokholme s domácim Švédskom 0:5.

- Veľvyslanectvo Spojených štátov v ukrajinskej metropole Kyjev v piatok varovalo pred možným veľkým leteckým útokom, ktorý by sa mohol uskutočniť v najbližších dňoch.

- Ukrajina v piatok oznámila vyhostenie dvoch maďarských diplomatov. K tomuto kroku pristúpila v reakcii na vyhostenie dvoch pracovníkov ukrajinského veľvyslanctva z Budapešti.

- Spojené štáty a ich európski spojenci dokončujú návrh na 30-dňové prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorý by v prípade jeho odmietnutia viedol k uvaleniu ďalších sankcií na Moskvu.

- Polícia po stredajšom (7. 5.) lúpežnom prepadnutí 60-ročnej ženy v Turčianskych Kľačanoch v okrese Martin zadržala jednu osobu, voči ktorej však nevzniesla obvinenie a prepustila ju na slobodu.

- Vo veku 103 rokov zomrela v piatok v Nemecku jedna z posledných preživších holokaustu Margot Friedländerová.

- Rusko vyjadrilo nádej, že bude naďalej rozvíjať svoj dialóg s Vatikánom, uviedlo v piatok ministerstvo zahraničných vecí v Moskve po zvolení nového pápeža Leva XIV.

- Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Mark Rutte chce, aby sa členské krajiny NATO na júnovom summite dohodli na zvýšení obranných výdavkov na úroveň päť percent svojho HDP do roku 2032.

- Českí hokejisti zvíťazili v úvodnom zápase B-skupiny majstrovstiev sveta v dánskom Herningu. Obhajcovia trofeje zdolali v repríze vlaňajšieho finále Švajčiarsko 5:4 po predĺžení.

- Predseda vlády SR Robert Fico sa v piatok počas návštevy Moskvy pri príležitosti 80. výročia ukončenia druhej svetovej vojny v Európe stretol s generálnym tajomníkom Komunistickej strany Vietnamu To Lamom.

- Hokejisti Fínska úspešne vstúpili do svetového šampionátu vo Švédsku a Dánsku. Suomi zvíťazili v úvodnom stretnutí štokholmskej A-skupiny nad Rakúskom 2:1.

- Predseda vlády SR Robert Fico v piatok reagoval na vyjadrenia šéfky európskej diplomacie Kaje Kallasovej, ktorá kritizovala jeho návštevu Moskvy pri príležitosti 80. výročia ukončenia druhej svetovej vojny v Európe.