Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V súčasnosti je podľa analytikov obézny každý šiesty dospievajúci človek, nadváha a obezita pritom spôsobuje okrem kardiovaskulárnych rizík aj sociálne a psychické problémy mladých ľudí.
Autor TASR
Slovensko patrí v prípade diétnych rizík k najhorším krajinám OECD. V spotrebe cukru predbehla krajina aj USA, problémom sú najmä sladené nápoje. Slovensku patrí nelichotivé miesto aj v podiele fajčiarov či pri spotrebe alkoholu. Vyplýva to zo štúdie Nevyužitý potenciál stravy, fajčenia a konzumácie alkoholu na Slovensku. Štúdia bola publikovaná organizáciou GLOBSEC.
"V porovnaní 47 európskych krajín, čo sa úmrtí na kardiovaskulárne ochorenia týka, z dôvodu zlého stravovania alebo inak povedané z dôvodu diétnych rizík, je Slovensko na siedmom najhoršom mieste," konštatuje analytik Martin Smatana.
Úmrtnosť na Slovensku je z tohto dôvodu o 140 percent väčšia ako priemer EÚ a o 30 percent vyššia ako v susednej Českej republike. Spotreba cukru sa pritom za ostatných 20 rokov viac ako zdvojnásobila. Problémom sú najmä sladené nápoje, sladené sirupy a džúsy, ktorých spotreba sa ustálila na 106 litroch na obyvateľa ročne.
Za problém označujú analytici najmä konzumáciu cukru u mladistvých, čo má za následok aj rastúcu mieru obezity. V súčasnosti je podľa analytikov obézny každý šiesty dospievajúci človek, nadváha a obezita pritom spôsobuje okrem kardiovaskulárnych rizík aj sociálne a psychické problémy mladých ľudí.
"To, čo spája zlé štatistiky väčšiny postkomunistických krajín, je podľa môjho názoru strata pocitu zodpovednosti za vlastné zdravie. To sa objavuje aj u mileniálov. Celé generácie postkomunistických krajín boli udržiavané v tom, že štát je zodpovedný a ten sa má starať, žiaľ, je to mylná predstava," zdôrazňuje Róbert Hatala, hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva SR pre kardiológiu.
Zvrátiť tento stav sa dá efektívnou politikou a zásahom štátu formou prísnej regulácie. Podľa analytikov ide o pomerne ľahko realizovateľné opatrenia, ktoré však môžu pôsobiť preventívne. Hovoria napríklad o zákaze trans-tukov, povinnej regulácii soli v potravinách, dani zo sladených nápojov a dotácii na ovocie a zeleninu. Poukazujú na to, že mnohé z nich sa osvedčili aj v iných krajinách, napríklad Dánsku, USA, Rakúsku, Poľsku či Slovinsku.
Čo sa týka životného štýlu týka, Slovensku patrí nelichotivé miesto aj v podiele fajčiarov. Podiel silných fajčiarov sa zvýšil z 22 na zhruba 26 percent. Medzi nezamestnanými je podiel fajčiarov dvakrát vyšší ako v ostatnej populácii. Používanie elektronických cigariet je stále veľmi nízke, a to na úrovni 2,9 percenta.
Autori štúdie sa zamerali aj na alkohol ako rizikový faktor spôsobujúci nielen rôzne druhy rakoviny (hltana, hrtana či pečene), ale aj na jeho škodlivé účinky na ľudský mozog, psychiku a sociálne správanie. Zo štúdie vyplynulo, že v porovnaní so západnou Európou má Slovensko v rámci kultúrnej tradície výraznejšie zastúpenie alkoholu a jeho vyššiu priemernú spotrebu. Podľa údajov WHO z roku 2018 predstavuje priemerná spotreba čistého alkoholu ročne na Slovensku 11,5 litra, čo je vysoko nad svetovým priemerom.
"V porovnaní 47 európskych krajín, čo sa úmrtí na kardiovaskulárne ochorenia týka, z dôvodu zlého stravovania alebo inak povedané z dôvodu diétnych rizík, je Slovensko na siedmom najhoršom mieste," konštatuje analytik Martin Smatana.
Úmrtnosť na Slovensku je z tohto dôvodu o 140 percent väčšia ako priemer EÚ a o 30 percent vyššia ako v susednej Českej republike. Spotreba cukru sa pritom za ostatných 20 rokov viac ako zdvojnásobila. Problémom sú najmä sladené nápoje, sladené sirupy a džúsy, ktorých spotreba sa ustálila na 106 litroch na obyvateľa ročne.
Za problém označujú analytici najmä konzumáciu cukru u mladistvých, čo má za následok aj rastúcu mieru obezity. V súčasnosti je podľa analytikov obézny každý šiesty dospievajúci človek, nadváha a obezita pritom spôsobuje okrem kardiovaskulárnych rizík aj sociálne a psychické problémy mladých ľudí.
"To, čo spája zlé štatistiky väčšiny postkomunistických krajín, je podľa môjho názoru strata pocitu zodpovednosti za vlastné zdravie. To sa objavuje aj u mileniálov. Celé generácie postkomunistických krajín boli udržiavané v tom, že štát je zodpovedný a ten sa má starať, žiaľ, je to mylná predstava," zdôrazňuje Róbert Hatala, hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva SR pre kardiológiu.
Zvrátiť tento stav sa dá efektívnou politikou a zásahom štátu formou prísnej regulácie. Podľa analytikov ide o pomerne ľahko realizovateľné opatrenia, ktoré však môžu pôsobiť preventívne. Hovoria napríklad o zákaze trans-tukov, povinnej regulácii soli v potravinách, dani zo sladených nápojov a dotácii na ovocie a zeleninu. Poukazujú na to, že mnohé z nich sa osvedčili aj v iných krajinách, napríklad Dánsku, USA, Rakúsku, Poľsku či Slovinsku.
Čo sa týka životného štýlu týka, Slovensku patrí nelichotivé miesto aj v podiele fajčiarov. Podiel silných fajčiarov sa zvýšil z 22 na zhruba 26 percent. Medzi nezamestnanými je podiel fajčiarov dvakrát vyšší ako v ostatnej populácii. Používanie elektronických cigariet je stále veľmi nízke, a to na úrovni 2,9 percenta.
Autori štúdie sa zamerali aj na alkohol ako rizikový faktor spôsobujúci nielen rôzne druhy rakoviny (hltana, hrtana či pečene), ale aj na jeho škodlivé účinky na ľudský mozog, psychiku a sociálne správanie. Zo štúdie vyplynulo, že v porovnaní so západnou Európou má Slovensko v rámci kultúrnej tradície výraznejšie zastúpenie alkoholu a jeho vyššiu priemernú spotrebu. Podľa údajov WHO z roku 2018 predstavuje priemerná spotreba čistého alkoholu ročne na Slovensku 11,5 litra, čo je vysoko nad svetovým priemerom.
