Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Tajomník velenia ukrajinských vzdušných síl Jurij Ihnat povedal, že ak pôjde o drony, na ne stačí použiť guľomety. Ak však pôjde o bezpilotné lietadlá, tak použíjú protilietadlové rakety.
Autor TASR
Kyjev 29. novembra (TASR) - Ukrajinská armáda plánuje odpaľovať protilietadlové rakety na ruské bezpilotné lietadlá, ktoré priletia z Krymského polostrova anektovaného Moskvou.
"Ak hovoríme o kvadrokoptérnych dronoch, stačí použiť ručné zbrane, konkrétne guľomety," informoval tlačový tajomník velenia ukrajinských vzdušných síl Jurij Ihnat.
"Ak hovoríme o vážnych bezpilotných lietadlách typu Orlan alebo Forpost, tak v takomto prípade sa používajú protilietadlové rakety. Buk-M1 bol často používaný proti týmto dronom, keďže pre našu armádu predstavovali značné nebezpečenstvo. Boli aj prípady, keď nepriateľské bezpilotné lietadlá zostrelili vrtuľníky armádneho letectva, napríklad Mi-24," vysvetlil Ihnat.
Rusko na jar 2014 obsadilo dovtedy ukrajinský Krym a následne tam zorganizovalo referendum o sebaurčení. Väčšina obyvateľstva sa v ňom vyslovila za pripojenie Krymu k Ruskej federácii. Dňa 18. marca 2014 bola v Kremli podpísaná zmluva o prijatí Krymu a Sevastopola do Ruska. Západné krajiny však anexiu Krymu neuznali a na Rusko uvalili sankcie. Ukrajinské vedenie oficiálne označuje Krym ako dočasne okupované územie.
Predstavitelia Kremľa pripojenie Krymu k Ruskej federácii obhajujú odvolávaním sa na niektoré ustanovenia Charty OSN, právo národov na sebaurčenie a rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora v holandskom Haagu o tom, že deklarácia nezávislosti Kosova neporušila medzinárodné právo.
V rámci bývalého Sovietskeho zväzu bol Krym súčasťou Ruska do roku 1954, keď ho vtedajší prvý tajomník Komunistickej strany ZSSR Nikita Chruščov v rozpore s ústavnými normami pridelil pod ukrajinskú jurisdikciu ako dar. Krym zostal súčasťou Ukrajiny aj po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991.
"Ak hovoríme o kvadrokoptérnych dronoch, stačí použiť ručné zbrane, konkrétne guľomety," informoval tlačový tajomník velenia ukrajinských vzdušných síl Jurij Ihnat.
"Ak hovoríme o vážnych bezpilotných lietadlách typu Orlan alebo Forpost, tak v takomto prípade sa používajú protilietadlové rakety. Buk-M1 bol často používaný proti týmto dronom, keďže pre našu armádu predstavovali značné nebezpečenstvo. Boli aj prípady, keď nepriateľské bezpilotné lietadlá zostrelili vrtuľníky armádneho letectva, napríklad Mi-24," vysvetlil Ihnat.
Rusko na jar 2014 obsadilo dovtedy ukrajinský Krym a následne tam zorganizovalo referendum o sebaurčení. Väčšina obyvateľstva sa v ňom vyslovila za pripojenie Krymu k Ruskej federácii. Dňa 18. marca 2014 bola v Kremli podpísaná zmluva o prijatí Krymu a Sevastopola do Ruska. Západné krajiny však anexiu Krymu neuznali a na Rusko uvalili sankcie. Ukrajinské vedenie oficiálne označuje Krym ako dočasne okupované územie.
Predstavitelia Kremľa pripojenie Krymu k Ruskej federácii obhajujú odvolávaním sa na niektoré ustanovenia Charty OSN, právo národov na sebaurčenie a rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora v holandskom Haagu o tom, že deklarácia nezávislosti Kosova neporušila medzinárodné právo.
V rámci bývalého Sovietskeho zväzu bol Krym súčasťou Ruska do roku 1954, keď ho vtedajší prvý tajomník Komunistickej strany ZSSR Nikita Chruščov v rozpore s ústavnými normami pridelil pod ukrajinskú jurisdikciu ako dar. Krym zostal súčasťou Ukrajiny aj po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991.
