Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 25. november 2024Meniny má Katarína
< sekcia

V Kľaku a Ostrom Grúni si stále veľa ľudí pripomína vojnový masaker

Aj napriek tomu, že 74 rokov od konca druhej svetovej vojny žije na Slovensku už len niekoľko pamätníkov, ktorí zažili vyčíňanie fašistov vo viacerých slovenských dedinách, na pietnych spomienkach na tieto udalosti sa vo väčšine z nich dodnes zúčastňujú stovky ľudí. Tak to bolo aj na nedeľnom spomienkovom podujatí v obciach Kľak a Ostrý Grúň v okrese Žarnovica. Foto: TASR - Jozef Poliak

Medzi účastníkmi v Kľaku bola aj 88-ročná Gizela Benčová, ktorá je dnes jedinou priamou svedkyňou tragických udalostí.

Kľak/Ostrý Grúň 20. januára (TASR) - Aj napriek tomu, že 74 rokov od konca druhej svetovej vojny žije na Slovensku už len niekoľko pamätníkov, ktorí zažili vyčíňanie fašistov vo viacerých slovenských dedinách, na pietnych spomienkach na tieto udalosti sa vo väčšine z nich dodnes zúčastňujú stovky ľudí. Tak to bolo aj na nedeľnom spomienkovom podujatí v obciach Kľak a Ostrý Grúň v okrese Žarnovica.

"Žiaľ, realita je taká, že aj po takom dlhom čase, ktorý uplynul od skončenia druhej svetovej vojny, je svet stále plný konfliktov. Aby sme pomohli zabrániť zopakovaniu podobných tragédií z minulosti, potrebujeme, aby aj naše deti rozumeli významu slova sloboda a hodnote života v mieri. V tom vidím hlavný význam takýchto pietnych spomienok," povedal v rámci svojho prejavu v Kľaku minister obrany SR Peter Gajdoš (SNS).

Medzi účastníkmi v Kľaku bola aj 88-ročná Gizela Benčová, ktorá je dnes jedinou priamou svedkyňou tragických udalostí. V ten osudný deň sa mala stať jednou z obetí aj ona. Hneď ako vojaci vošli do dediny, nahnali do vybraných domov desiatky ľudí a postrieľali ich. Za obeť im za chvíľu padlo 84 obyvateľov Kľaku.

"Nás a ďalších ľudí z hornej časti dediny vyhnali z domov a postavili ku kaplnke, kde nás mali hromadne popraviť. Pred nami boli už postavené aj guľomety," povedala Benčová pre TASR. Počas modlitby farára však prišla do dediny motospojka s tým, že už sa nemá pokračovať v popravách, ale že sa dedina má vysťahovať a vypáliť.

Nacistické jednotky SS spolu so slovenskými prisluhovačmi postrieľali 21. januára 1945 v oboch dedinách spolu 148 obyvateľov. Mala to byť odplata za pomoc partizánom. Toto hnutie odporu malo totiž práve v tejto časti Slovenska silné zázemie.