Záhreb/Bratislava 4. novembra (TASR) - Rómčina je indoárijský jazyk, ktorý patrí do indoeurópskej jazykovej vetvy. Hovoria ňou Rómovia najmä v Európe, ale aj v Ázii. Pred 15 rokmi, v roku 2009 na konferencii o rómskom jazyku v Záhrebe vyhlásili lingvisti, pedagógovia a lídri rómskych organizácií z 15 európskych krajín 5. november za Medzinárodný deň rómskeho jazyka.

Začiatok odhaľovania indického pôvodu rómskeho jazyka sa viaže k 18. storočiu, keď István Vályi, ktorý pochádzal z okolia dnešného Komárna, odišiel do Holandska študovať teológiu. Tam sa zoznámil so študentami z Indie a z rozhovorov s nimi zistil, že jazyk, ktorý od nich počul bol podobný jazyku Rómov z jeho rodného kraja.

Oficiálne bola rómčina zaradená do skupiny indoeurópskych jazykov v roku 1782 a zaslúžil sa o to nemecký lingvista Johann Christian Rüdiger. K významným osobnostiam v tejto oblasti patril aj nemecký kultúrny historik Heinrich Grellmann, ktorý urobil systematické porovnávanie rómčiny s novoindickými jazykmi.

Dokazovanie, že rómčina patrí do rodiny indických jazykov, pokračovalo aj v 19. storočí zásluhou nemeckého lingvistu Augusta Fridricha Potta, ktorý v roku 1844 vypracoval prvú vedeckú, historickú a komparatívnu štúdiu rómčiny.

Sťahovanie Rómov z Indie či Pakistanu smerom na západ sa začalo približne v 10. storočí. Počas cesty do Európy Rómovia preberali slová z perzštiny, z arménčiny a mnoho gréckych slov. V 14. storočí, keď sa objavili už na území dnešného Srbska a Chorvátska, bol rómsky jazyk silne ovplyvnený gréčtinou.

Neskôr rómčinu silne ovplyvnili slovanské jazyky, ale aj rumunčina, maďarčina, nemčina a na juhovýchode Európy tiež turečtina. Rómčina je výrazne živá vo východnej, v juhovýchodnej a v strednej Európe. V súčasnosti žije najviac Rómov vo východnej Európe, a to na Slovensku, v Maďarsku, Rumunsku, Bulharsku, Macedónsku a Srbsku.

Myšlienka určiť 5. november za deň rómskeho jazyka sa zrodila v roku 2008 v hlavnom meste Chorvátska v Záhrebe pri prezentácii rómsko-chorvátskeho a chorvátsko-rómskeho slovníka, ktorého autorom bol Veljko Kajtazi. Počas prezentácie predstavitelia rómskej komunity z celého sveta a reprezentanti chorvátskeho verejného života podpísali chartu, ktorá vyhlásila 5. november za Deň rómskeho jazyka v Chorvátsku.

O rok neskôr sa opäť v Záhrebe začala 3. novembra 2009 (trvala do 5. novembra) konferencia o rómskom jazyku, na ktorej účastníci, ale aj predstavitelia Medzinárodnej rómskej únie a Chorvátskeho združenia pre vzdelávanie Rómov "Kali Sara" prijali deklaráciu so žiadosťou o uznanie 5. novembra ako Medzinárodného dňa rómskeho jazyka vo všetkých krajinách, kde žijú Rómovia. Na žiadosť Chorvátska v roku 2015 uznalo aj UNESCO 5. november ako Medzinárodný deň rómskeho jazyka.

Oficiálne zrovnoprávnenie rómskeho jazyka s jazykmi ostatných národnostných menšín žijúcimi na Slovensku sa uskutočnilo 29. júna 2008. Väčšina výskumov súvisiacich s rómskym jazykom sa na Slovensku realizuje na Prešovskej univerzite a Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Rómčina sa vyučuje aj na niektorých základných a stredných školách prevažne na východnom Slovensku. Rómčina sa na Slovensku používa aj v literatúre a tiež v médiách.

Rómovia na Slovensku hovoria tromi hlavnými dialektmi - dialektom rumungro Rómov, dialektom olašských Rómov a maďarských Rómov a viacerými subdialektmi. Výraznú jazykovú prevahu majú Rómovia pôvodom z východného Slovenska, a preto sa východoslovenský dialekt stal aj základom pre gramatiku a slovník s frazeológiou a prehľadom gramatiky, ktorý bol vydaný v roku 1991. Východoslovenská rómčina tvorí aj základ pre Učebnicu slovenskej rómčiny a Kľúč k učebnici slovenskej rómčiny, ktoré vyšli v roku 1999 v rómsko-českej verzii.