Bratislava 9. marca (OTS) - Táto adresa umožňuje prehliadačom komunikovať s konkrétnymi hostiteľmi s cieľom získať prístup k obsahu webovej stránky. Používatelia internetu väčšinou nevidia tieto číselné rady a v skutočnosti to ani nepotrebujú: IP adresy, napr. 93.184.216.34 nie sú ľahko zapamätateľné, sú skôr náchylné na výskyt preklepov. Pri prihlasovaní sa na webstránku sa ako adresa používa alfanumerická metóda: doména.

Čo je to doména?
Doména je globálne unikátne a jednoznačné meno pre logicky definovanú časť internetu, napr. webstránku. Domény majú takúto formu: www.example.com

Doména je nevyhnutnou súčasťou URL adresy a určuje, kde sa dá nájsť webový zdroj v rámci hierarchicky štruktúrovaného systému názvov domén (DNS). Názvový server je zodpovedný za preklad domény do formy IP adresy. Špecializovaným webovým serverom je následne zverená rezolvencia IP adries. Tento proces funguje podobne ako služba directory assistance: používateľ zadá názov domény www.example.com do vyhľadávacieho riadku a následne je požiadavka odoslaná príslušnému názvovému serveru. Po doručení požiadavky je www.example.com vytiahnutý z databázy a následne je uložená IP adresa prenesená do vyhľadávača.

Doménový strom
Kompletný názov domény sa nazýva úplný názov domény (FQDN). FQDN určuje presnú polohu cieľového počítača v rámci stromovej hierarchie systému názvov domén a skladá sa z dvoch častí: z názvu hostiteľa a názvu domény. Nasledovný príklad je FQDN fiktívneho poštového servera mailserver.example.com.

Zatiaľ čo mailserver je názov hostiteľa, example.com určuje doménu, na ktorej sa dá konkrétny počítač nájsť. Pre mená serverov zodpovedných za prevádzkovanie webstránok vyzerá typická webstránka takto: www.example.com.

Všimnite si, že úplný názov domény sa líši od každodenne používanej internetovej adresy tým, že sa končí bodkou. Je to tak vďaka hierarchickej štruktúre systému názvov domén a dôsledkom je, že domény sú podrobne rozpísané počínajúc od najvyššej úrovne a končiac koreňovou doménou.

Sprava doľava vyzerá štruktúra príkladu domény nasledovne: koreňová doména, doména najvyššej úrovne (TLD), doména druhej úrovne (SLD) a doména tretej úrovne. Úplný názov domény pre www.example.com sa skladá zo 4 častí. Domény môžu v zásade obsahovať ďalšie subdomény pod treťou úrovňou.

Koreňová doména
Prvá úroveň v DNS systéme sa volá koreňová doména. Koreňová doména FQDN je definovaná ako prázdna a vo všeobecnosti sa nezobrazuje online používateľom. Údaje o názvových serveroch a zdrojových záznamoch však musia existovať ako úplne FQDN, musí v nich byť po určení domény najvyššej úrovne bodka: www.example.com.

Doména najvyššej úrovne (TLD)
Keďže koreňové domény sú prázdne, domény najvyššej úrovne predstavujú najvyššiu úroveň odlíšenia názvu. TLD sú spravované sieťovými informačnými centrami (NIC). Medzi úlohy, ktoré má na starosti NIC, patrí prevádzka názvového servera a alokácia domén druhej úrovne pod TLD. IANA, oddelenie centrálnej riadiacej organizácie ICANN, rozlišuje dve hlavné skupiny domén najvyššej úrovne:
Generické TLD ako .com či .net, a TLD jednotlivých krajín ako .sk alebo .cz. Niektoré generické TLD sú prevádzkované ako sponzorované domény najvyššej úrovne patriace rôznym záujmovým skupinám alebo firmám. Registrácia takej domény môže byť spojená so špeciálnymi požiadavkami alebo podmienkami. Keďže sa domény najvyššej úrovne nachádzajú na konci domény, často sa im hovorí aj koncovky domény. Keď sa opäť vrátime k nášmu príkladu domény, koncovka .com bude doménou najvyššej úrovne.

Doména druhej úrovne (SLD)
Doména druhej úrovne je ľubovoľne zvolený názov pod úrovňou domény najvyššej úrovne. V našom príklade ide o časť example. Alokácia domény druhej úrovne vždy prebieha spolu s nadradenou TLD. Súkromný register akreditovaný NIC je zvyčajne zodpovedný za alokáciu názvov pre firmy aj jednotlivých zákazníkov.

Doména tretej úrovne
Domény na tretej úrovni, samozrejme, poznáme ako domény tretej úrovne. V rámci FQDN sú umiestnené pred doménou druhej úrovne. Zahrnutím domény tretej úrovne môžete definovať sub-adresu, ktorá môže od seba oddeľovať jednotlivé sekcie. Vlastníci domény môžu poskytovať aj iné cieľové stránky, služby alebo servery. Bežné názvy pre domény tretej úrovne sú www pre webové služby, m pre mobilné služby, mail, imap alebo pop3 pre poštové služby a tiež rôzne kódy krajín pri jazykovo špecifických službách. Dobrým príkladom je online encyklopédia, Wikipedia. Stránka je prevádzkovaná v rôznych jazykových verziách vďaka doménam tretej úrovne:

Domovská stránka po anglicky je dostupná pod adresou s doménou tretej úrovne en. Ak použijete de, budete priamo nasmerovaní na domovskú stránku po nemecky. Domény tretej úrovne tiež ponúkajú spoločnostiam možnosť ukázať, že majú pobočky v rôznych miestach a chcú ponúknuť regionálne špecifické služby alebo produkty na samostatných webstránkach pod tou istou doménou druhej úrovne (napr. názov spoločnosti).
Domény tretej úrovne sa často označujú ako „subdomény“. Tento termín sa však nevzťahuje výlučne na domény tretej úrovne.

Čo je to subdoména?
Subdoména je doména umiestnená pod inou doménou v rámci DNS hierarchie, čo znamená, že každá doména pod TLD je subdoména. Kým SLD predstavuje v doménovom strome subdoménu TLD, doména tretej úrovne SLD sa tiež stáva subdoménou. Jednou z výhod subdomény je, že sa dá použiť na logickú klasifikáciu domény. Ako je to dobre vidno na príklade Wikipedie, doména tretej úrovne má veľký význam. Môžu vznikať aj domény pod doménami tretej úrovne.