Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Oblasť Amazónie, rozkladajúca sa v deviatich krajinách, má veľký význam pre globálnu klímu vďaka svojej schopnosti absorbovať z atmosféry oxid uhličitý, ktorý otepľuje planétu.
Vláda prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu totiž posilnila kontroly environmentálnej polície, ktorá prísne postihovala ničenie pralesa.
Hovorca brazílskej pobočky organizácie Greenpeace André Freitas označil najnovšie údaje za predpovedanú tragédiu.
Výskyt požiarov v pralese v septembri tohto roku poklesol na polovičnú hodnotu zaznamenanú pred rokom.
Štúdia tiež ukázala, že odlesňovanie - spôsobené požiarmi a klčovaním - sa v roku 2019 zvýšilo takmer štvornásobne v porovnaní s oboma predchádzajúcimi rokmi.
Len v júni, keď sa začína obdobie sucha a požiarov, bolo odlesňovaním zničených rekordných 1034 štvorcových kilometrov dažďového pralesa.
Vyklčovaných bolo celkovo až 3064 štvorcových kilometrov lesa. Ide súčasne o najhoršiu bilanciu od roku 2015, keď sa s touto evidenciou začalo.
Od začiatku roka bola odlesnená plocha s rozlohou viac ako 2000 kilometrov štvorcových, čo je o 34 percent viac ako za rovnaké obdobie roku 2019.
Nemecká kancelárka a francúzsky prezident Emmanuel Macron sa na summite o tejto otázke rozprávali aj s čilským prezidentom Sebastianom Piňerom.
Pápež, ktorý pochádza z Argentíny, ležiacej blízko amazonského pralesa, poznamenal, že všetci máme z obrovských požiarov v Amazónii strach.
