Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ochotu spolupracovať s FN už potvrdili holandská Strana pre slobodu (PVV) vedená Geertom Wildersom, talianska Liga severu (LN), Slobodná strana Rakúska (FPÖ) a belgický Flámsky záujem (VB).
Podľa pravidiel EÚ majú lídri právo nominovať kandidáta na predsedu EK, pričom "majú vziať do úvahy" voľby do EP. Avšak ich výber musí byť schválený prostou väčšinou v parlamente.
Strana Marine Le Penovej sa vo Francúzsku stala jasným víťazom volieb do Európskeho parlamentu so ziskom 24,9 percenta hlasov, pričom ešte pred piatimi rokmi činil jej zisk 6,3 percenta hlasov.
Na Malte zaznamenali jednu z najvyšších úrovní volebnej účasti v rámci EÚ: v eurovoľbách hlasovalo až 75 percent oprávnených voličov.
olebná účasť bola v Estónsku 36,44 percenta a v Lotyšsku 30,03 percenta, v Litve účasť stúpla na 47,28 percenta, pretože sa zároveň konalo druhé kolo prezidentských volieb.
Bývalý poľský prezident Aleksander Kwašniewski po zlom výsledku svojej koalície Europa Plus, ktorá sa nedostala do EP, ohlásil odchod z aktívnej politiky.
Opozičný socialistický líder Antonio Seguro požadoval, aby boli z volebného výsledku vyvodené dôsledky.
Aj keď jednotlivé frakcie v EP navrhli prvýkrát svojich kandidátov na predsedu EK, úspech ich kandidáta závisí nielen od získania podpory v EP, ale aj od vlád všetkých 28 členských krajín EÚ.
Strana pod vedením Marine Le Penovej získala podľa predbežných výsledkov 26 percent hlasov, v eurovoľbách v roku 2009 to bolo 6,3 percenta.
Taliansky premiér Matteo Renzi má však dôvod na oslavu. Jeho stredoľavá Demokratická strana (PD) si pripísala historické volebné víťazstvo.
