Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prispel k tomu najmä pokles očakávaní v oblasti zamestnanosti.
ECB už dala najavo, že s prvou redukciou úrokových sadzieb počíta v júni.
V zrýchľovaní rastu pokračovali aj úvery súkromnému sektoru.
Macron dodal, že krajiny eurozóny by mali zvážiť, či mandát ECB nerozšíria o oblasť dekarbonizácie, keďže presun ekonomík k zelenšej politike zvyšuje cenové tlaky.
Zotavenie v tejto oblasti umožnilo vykompenzovať prehĺbenie poklesu aktivity vo výrobnom sektore.
Cieľom je urýchliť návrat do situácie spred dlhovej krízy, s ktorou krajina zápasila približne desať rokov.
Dôvera spotrebiteľov sa tak drží stále výrazne pod dlhodobým priemerom.
Pomer verejného dlhu k HDP v regióne, ktorý zaviedol euro, v roku 2023 klesol na 88,6 % z 90,8 % HDP na konci roka 2022 a v EÚ sa znížil ma 81,7 % z 83,4 % HDP v roku 2022.
ECB už jasne signalizovala, že plánuje začať so znižovaním rekordných úrokových sadzieb na júnovom zasadnutí.
Rast inflácie v eurozóne sa síce v marci spomalil na 2,4 %, avšak tempo rastu cien v sektore služieb sa už mesiace drží na úrovni 4 %, čo je dvojnásobok inflačného cieľa ECB (2 %).
