ECB v decembri počítala s určitou možnosťou rastu, zatiaľ čo podľa novej prognózy predpokladá, že poklesu sa ekonomika eurozóny tento rok nevyhne.
Doteraz prezident ECB Mario Draghi naznačoval, že ECB nemá v pláne v najbližšom období pokračovať v znižovaní kľúčovej úrokovej sadzby.
Podľa maďarského premiéra zatiaľ nie je jasné, akým smerom sa Európa uberie.
Priepasť medzi dvomi najväčšími ekonomikami eurozóny je momentálne najväčšia od spustenia prieskumu v roku 1998.
Dlhová kríza eurozóny spôsobuje v okrajových krajinách menovej únie zmätok už tri roky.
Šéfovia štátov a vlád eurozóny sa vlani na nátlak niektorých krajín, ako je Taliansko, dohodli, že sa pokúsia preseknúť spojenie medzi dlhovými problémami štátov a problémami bánk.
Komisár EÚ pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn však zdôraznil, že celá eurozóna sa musí vyhýbať politickým turbulenciám.
Írsko dostalo finančnú pomoc vo výške 67,5 miliardy eur a Portugalsko 79,5 miliardy eur.
Najnižšiu priemernú mieru infláciu za 12 mesiacov dosiahli v januári Grécko a Švédsko (zhodne 0,9 %) a najvyššiu zaznamenali Maďarsko (5,4 %), Estónsko (4,1 %) a Rumunsko a Slovensko (zhodne 3,6 %).
Podľa výsledkov prieskumu sa kľúčový ukazovateľ ďalšieho vývoja v regióne, indikátor ekonomického sentimentu (IES), vo februári zvýšil na 91,1 bodu z januárových 89,5 bodu.