Firmy boli od 29. júna nútené predkladať špeciálnej komisii žiadosti o platbu za zahraničné dodávky, čo ich stálo veľa času.
Predstavitelia veriteľských inštitúcií, ktorých Gréci doslova nenávidia, vyhlásili, že vyjednávania sa nemôžu začať, kým sa pre ne nenájde vhodná lokalita.
Podľa analytikov bude musieť grécka vláda znížiť výdavky v celej škále oblastí, od nemocníc, cez úrady práce až po benefity pre rodiny.
Rokovania medzi Gréckom a jeho medzinárodnými veriteľmi o treťom záchrannom programe by mali začať už zajtra.
Cieľom druhého reformného bloku je zosúladiť grécke zákony s pravidlami Európskej únie o podpore problematických bánk.
Aj dnes večer sprevádzali rokovanie poslancov protesty Grékov.
Naposledy núdzové úvery o tento objem navýšila centrálna banka minulý týždeň vo štvrtok.
Atény očakávajú ukončenie rokovaní o novom záchrannom programe do 20. augusta.
Podľa pravidiel EÚ by členské krajiny mali udržovať dlh pod 60 % HDP.
To znamená, že grécke dlhopisy sú naďalej považované za vysoko rizikové, avšak znížila sa pravdepodobnosť bezprostrednej dlhovej krízy.