Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Grécke ministerstvo financií medzitým poprelo informácie britského denníka Financial Times, že Atény neoficiálne požiadali Medzinárodný menový fond (MMF) o odklad splátok dlhu.
Predstavitelia MMF pritom Atény opakovane upozornili, že zmena termínov splátok by bola možná len v rámci úplne nového záchranného programu.
Grécko a štáty eurozóny už niekoľko týždňov rokujú o reformách, ktoré od Grécka žiadajú medzinárodní veritelia.
"Ak sa pozriete na Grécko, nepatrí v rámci celkovej ekonomiky eurozóny k jej významnejším častiam," uviedol minister Wolfgang Schäuble.
Rokovania však sprevádzajú obavy, že nová grécka ľavicová vláda premiéra Alexisa Tsiprasa nestihne včas prijať reformy, ktoré sú podmienkou pre uvoľnenie zvyšných financií zo záchranného balíka.
Podľa štatistík sa rozpočtový deficit zadlženej krajiny bez započítania výdavkov na podporu finančného sektora a rekapitalizáciu bánk v roku 2014 zvýšil na 3,5 % hrubého domáceho produktu.
Poštová banka a jej vtedajší väčšinový akcionár Istrokapital SE podali v máji 2013 na ICSID žalobu proti Grécku pre nútenú výmenu gréckych štátnych dlhopisov, ku ktorej došlo v marci 2012.
Minulý týždeň Atény vyplatili MMF splátku z úveru v hodnote 450 miliónov eur.
Nemecký denník Bild dnes napísal, že grécky premiér Alexis Tsipras chce predčasné voľby vypísať v závislosti od výsledku rokovaní s veriteľmi.
Grécke ministerstvo hospodárstva požiadalo ECB, aby posúdila návrh legislatívy, ktorá má ochrániť ľudí s nízkymi príjmami a zabrániť, aby prišli o strechu nad hlavou.
