Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Grécki politickí lídri sa dohodli na väčšine úsporných opatrení, stále im však ostáva nájsť ešte 1,5 miliardy eur, ktoré by chceli získať úsporami na dôchodkoch a platoch.
"Vystúpenie jednotlivých štátov by som pokladal za celkom zlý signál," uviedol pre nemeckú tlačovú agentúru DPA výkonný tajomník Nemeckej priemyselnej a obchodnej komory (DIHK) Martin Wansleben.
Od ich hodnotenia závisí, či Grécko dostane ďalšie peniaze zo záchranného úveru.
Kontroly v obľúbených dovolenkových destináciách v celej krajine totiž odhalili, že Grécku sa nedarí zlikvidovať tento problém, ale naopak, daňové úniky špirálovito narastajú.
Štátny sociálny fond to uviedol po preskúmaní nárokov poberateľov dávok na ostrove Chios.
Grécky premiér Antonis Samaras by sa mal s predsedami ďalších dvoch koaličných strán stretnúť dnes podvečer.
Ekonómovia banky očakávajú, že odchod Grékov a pokračujúce ekonomické problémy okrajových krajín eurozóny povedú v najbližších dvoch až troch štvrťrokoch k ďalšiemu znižovaniu ratingov v eurozóne.
Grécka vláda vlastní 70-% podiel v ATEbank. Medzinárodní veritelia zadlženú krajinu vyzvali, aby do banky prestala pumpovať peniaze a radšej ju reštrukturalizovala.
Celkovo sa v štátnej správe zruší 5256 pracovných miest. Štátni zamestnanci, ktorých sa to dotkne, odídu do dôchodku alebo budú presunutí do iného úradu.
Podľa Grékov úsporné opatrenia neumožňujú krajine naštartovať ekonomiku, čo vedie k rastu nezamestnanosti, ako aj firemných bankrotov.
