Zabitie vodcu Hamasu vyvolalo obavy z výraznej eskalácie vojny v Pásme Gazy, ktorá vypukla vlani v októbri po útoku palestínskych teroristických kománd na juhu Izraela.
Irán v apríli podnikol svoj prvý priamy útok na Izrael, pri ktorom vypálil drony aj rakety. Väčšinu z nich sa podľa údajne podarilo zostreliť mimo Izraela aj za pomoci amerických síl.
Posilnenie vojenskej prítomnosti je reakciou na hrozby Iránu a ním podporovaných militantných skupín, uviedla vo vyhlásení zástupkyňa tlačového tajomníka Pentagónu Sabrina Singhová.
Austin zatiaľ neurobil konečné rozhodnutie o nasadení konkrétnych jednotiek, no do úvahy pripadajú vzdušné i námorné sily.
Počas uplynulých dní eskaluje napätie na Blízkom východe.
Odhalenie, že do rezidencie, ktorá bola pod ochranou iránskych Revolučných gárd, sa podarilo tajne prepašovať bombu, naznačuje vážne zlyhanie iránskych bezpečnostných zložiek, konštatuje CNN.
Biden v telefonáte opätovne potvrdil záväzok USA voči bezpečnosti Izraela pred všetkými hrozbami zo strany Iránu vrátane ním podporovaných teroristických skupín Hamas, Hizballáh a (jemenských) húsíov.
V posledných týždňoch Mohammadíová a ďalšie ženy organizovali na dvore väznice aj demonštrácie proti rozsudkom smrti vyneseným nad dvoma iránskymi kurdskými aktivistkami.
Ruský rezort diplomacie vo vyhlásení uviedol, že obe strany počas telefonátu odsúdili zabitie vodcu palestínskeho militantného hnutia Hamas Ismáíla Haníju, ktorý zomrel pri útoku v Teheráne.
Informovala o tom vo štvrtok agentúra Reuters odvolávajúca sa na päť zdrojov.