Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Iránske úrady v uplynulých rokoch zatvorili stovky iránskych podnikov po celej krajine za to, že ich zamestnankyne nedodržiavali prísne pravidlá ohľadom zahalenia vlasov.
Novozvolený iránsky prezident zloží pred parlamentom prísahu začiatkom augusta po tom, čo dostane oficiálne poverenie od najvyššieho vodcu islamskej republiky ajatolláha Alího Chameneího.
Pezeškiján, 69-ročný kardiochirurg, v predvolebnej kampani obhajoval zlepšenie vzťahov so Západom a obnovenie jadrovej dohody z roku 2015.
Kráľ Bahrajnu, jedinej krajiny v regióne, ktorá s Iránom ešte neobnovila diplomatické vzťahy, poukázal na svoj záväzok posilniť vzťahy s Iránom.
Irán a Saudská Arábia obnovili prostredníctvo Čínou sprostredkovanej dohody vlani svoje diplomatické vzťahy po rokoch regionálnej rivality.
Prezidentské voľby sa mali v Iráne pôvodne konať budúci rok. Zmena termínu nastala po smrti úradujúceho prezidenta Ebráhíma Raísího, ktorý zahynul 19. mája pri havárii vrtuľníka.
Výsledok prezidentských volieb nebude predstavovať zásadnú zmenu politiky Iránu v oblasti jadrového programu či podpory militantných skupín na Blízkom východe.
Szijjártó upozornil, že ďalšie šírenie krízy na Blízkom východe je potenciálnou hrozbou pre svetovú bezpečnosť.
Bašír Biazar bol vo väzbe od začiatku júna, hoci podľa svojho právnika nikdy nepredstavoval hrozbu pre verejný poriadok vo Francúzsku.
O novom prezidentovi Iránu sa rozhodne až v druhom kole volieb, v ktorom sa proti sebe postavia reformista Massúd Pezeškiján a bývalý iránsky jadrový vyjednávač Saíd Džalílí.
