Ako uviedol spravodajský web The Times of Israel, Hochstein venoval mesiace prevažne zákulisnej diplomacii v snahe upokojiť napätie medzi Izraelom a Hizballáhom.
Podľa agentúry Reuters ide o očakávaný krok po odchode Bennyho Ganca, ministra vojnového kabinetu, z izraelskej vlády.
Iránom podporované hnutie Hizballáh za uplynulý týždeň vypálilo na Izrael dosiaľ najviac rakiet a bezpilotných lietadiel za posledných osem mesiacov.
Reakcia Netanjahua poukazuje na politické napätie v súvislosti s prísunom pomoci do Pásma Gazy, kde medzinárodné organizácie varujú pred rastúcou humanitárnou krízou.
Podľa hovorcu sú OSN a jej partneri pripravení zapojiť všetky strany, aby zaistili, že sa pomoc dostane k tým, ktorí ju potrebujú.
Medzi hlavnými bodmi návrhu je prepustenie izraelských rukojemníkov z Pásma Gazy výmenou za Palestínčanov zadržiavaných v izraelských väzniciach či zvýšenie prísunu humanitárnej pomoci do Pásma Gazy.
Vojnu medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas odštartoval Hamas útokom na Izrael 7. októbra, pri ktorom palestínski ozbrojenci zabili 1200 ľudí a viac ako 250 ďalších uniesli.
Vo vojne dosiaľ zahynulo 306 príslušníkov izraelskej armády, uvádza AFP.
Biden predstavil plán prímeria 31. mája ako ponuku Izraela voči Hamasu.
Palestínsky islamský džihád je spojencom militantného hnutia Hamas, ktoré 7. októbra viedlo útok palestínskych militantov na Izrael.