Kuba zažíva najhorší ekonomický prepad za viac než tri desaťročia, ktorý postihol aj základné sektory potravinárstva a poľnohospodárstva.
V nedeľu 11. júla vyšli na Kube do ulíc tisíce ľudí, aby demonštrovali proti nedostatku jedla a liekov, ale aj proti nárastu cien a nezvládnutiu koronavírusovej krízy.
Kubánci prvýkrát vyšli do ulíc niekoľkých miest 11. júla, k čomu ich podnietila najhoršia ekonomická kríza v krajine za niekoľko desaťročí.
Kubánci vyšli v nedeľu 11. júla do ulíc niekoľkých miest, predovšetkým v Havane a okolí.
František viedol modlitbu Anjel Pána a požehnal veriacich z okna svojej pracovne v Apoštolskom paláci po prvý raz od operácie hrubého čreva, ktorú podstúpil pred dvoma týždňami.
Prezident verejne vystúpil šesť dní po historických demonštráciách proti komunistickej vláde na ostrove v Karibiku.
Spojené štáty uvalili hospodárske embargo na Kubu v roku 1960 v reakcii na revolúciu vedenú Fidelom Castrom a s ňou spojené znárodnenie nehnuteľností patriacich americkým spoločnostiam a občanom.
V súvislosti s úmrtím 36-ročného demonštranta je podľa Bacheletovej dôležité, aby sa uskutočnilo "nezávislé a transparentné vyšetrovanie".
Ostrovná krajina zápasí s nedostatkom potravín, liekov či dodávok elektrickej energie, pričom zažíva najhorší ekonomický prepad za viac než tri desaťročia.
Kubánsky premiér Manuel Marrero ohlásil zrušenie obmedzení v stredu večer v televíznej relácii Mesa Redonda (Okrúhly stôl).