Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Poslankyňa priznala, že zaradenie na čínsky zoznam sankcií prinieslo do jej osobného a pracovného života veľa neistoty.
Je nevyhnutné už teraz postupne prijímať efektívne opatrenia v systémoch vzdelávania či trhu práce, vysvetlila Miriam Lexmann.
Nové výzvy pre obyvateľstvo predstavujú aj nové výzvy digitalizácie pracovných miest, do čoho bude EÚ investovať značné finančné prostriedky.
Lexmann bola ako členka Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC) spoluiniciátorkou Vyhlásenia o správach systémového mučenia a sexuálneho zneužívania v internačných táboroch Sin-ťiang.
Ide o reakciu Pekingu na sankcie voči čínskym predstaviteľom a subjektom, ktoré v pondelok prijala EÚ v súvislosti s represiami voči ujgurskej menšine.
EÚ zaviedla reštriktívne opatrenia týkajúce sa porušovania ľudských práv v Číne vôbec prvýkrát od masakry na pekinskom Námestí nebeského pokoja (Tchien-an-men) z júna 1989.
Ľudia so zdravotným postihnutím čelia podľa europoslankyne M. Lexmann viacnásobnej diskriminácii, nedostatku inkluzívneho vzdelávania a mnohí z nich nemajú prístup na trh práce.
Lexmann prijatie Magnitského zákona pochválila, no skritizovala chýbajúci bod o sankcionovaní ekonomickej trestnej činnosti, ako napríklad korupcie.
Poslankyňu, ktorá je v Európskom parlamente členkou zahraničného výboru, znepokojil aj prejav extrémizmu počas zaistenia Chovanca.
Poslankyňa spresnila, že nové uznesenie rešpektuje rozhodnutie seniorov, či odídu sami na dôchodok, alebo sa rozhodnú ďalej pracovať.
