Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Fínsko a Švédsko po februárovej invázii Ruska na Ukrajinu prehodnotili svoju dlhoročnú politiku vojenskej neutrality a v máji požiadali o členstvo v NATO.
Spojené vojenské a civilné rozpočty NATO v súčasnosti dosahujú približne 1,8 miliardy eur, čo je v porovnaní s jednotlivými obrannými výdavkami členských štátov veľmi málo.
Obaja ministri sa počas rokovania zhodli, že v súčasnosti je prioritou vzdušná obrana Ukrajiny.
Stoltenberg, bývalý nórsky premiér, v rozhovore tiež povedal, že je dôležité vyhnúť sa konfliktu, "ktorý zahŕňa viac krajín v Európe a stáva sa rozsiahlou vojnou v Európe".
Blinken tiež uviedol, že plán ruského prezidenta Vladimira Putina oslabiť Severoatlantickú alianciu zlyhal.
Očakáva preto, že Helsinki podniknú proti nim konkrétne kroky ešte pred súhlasom Ankary s fínskym členstvom v NATO.
V Estónsku bude nasadená pešia rota, v podmienkach americkej armády ju tvorí 80 až 250 vojakov, uviedol vo vyhlásení estónsky rezort obrany.
Okrem Turecka prístupové protokoly Švédska a Fínska dosiaľ z 30 členských krajín NATO neratifikovalo Maďarsko, ktoré avizovalo, že tak urobí na prvom parlamentnom zasadnutí po začiatku budúceho roka.
Ankara od Štokholmu očakáva ďalšie kroky vrátane vydania zločincov a zmrazenia aktív spojených s terorizmom, dodáva AFP.
Takisto vyjadril "vôľu" rokovať s Ruskom o záležitostiach, ako sú kontrola zbrojenia a umiestňovanie rakiet.
