Naposledy spolu ministri obrany USA a Ruska rokovali 12. februára. Podľa ruského rezortu obrany vtedy hovorili o "bezpečnostných otázkach", ktoré sú predmetom "spoločného záujmu".
Minister zároveň zdôraznil, že spojenci v NATO si dobre uvedomujú, že náklady na chod organizácie nemôžu byť iba na pleciach najsilnejšieho z nich, Spojených štátov amerických.
Naď upozornil, že aj štvrtkové rozhovory ministrov obrany s rezortnými partnermi z Ukrajiny, ale aj Fínska a Švédska, ktoré nie sú členmi Aliancie, budú zamerané na krízu pri ukrajinských hraniciach.
Ministri budú na zasadnutí rozhodovať aj o tom, či a v akých krajinách Aliancia umiestni nové stále jednotky.
Ide o príspevok k európskej obrane, ktorý pokrýva sériu výziev od konvenčného obranného priemyslu až po kybernetické, hybridné a vesmírne hrozby, vojenskú mobilitu a zmeny klímy.
Cvičenie je plánované okrem Slovenska v Nemecku, Poľsku, Českej republike a v pobaltských krajinách. Organizuje sa pravidelne každé dva roky a je pevnou súčasťou spojeneckých výcvikových aktivít.
Austin Stoltenberga takisto ubezpečil, že USA sú aj naďalej oddané plniť svoje záväzky v rámci Aliancie.
Milley a Hulevič "sa dohodli, že podrobnosti týkajúce sa rozhovoru nezverejnia".
Aliancia však neupustí zo svojich základných princípov, medzi ktoré Stoltenebrg zaradil právo každej krajiny rozhodnúť sa o členstve v NATO a kolektívnu obranu všetkých členov Aliancie.
Podľa Lentfera však Dánsko v súčasnosti nie je vo väčšom ohrození ako obyčajne.