Práve za referendum sa vyjadrila značná časť obyvateľov počas troch verejných stretnutí s občanmi, ale aj reprezentatívnom prieskume.
Podľa odborníkov odhalí výsledok druhého kola volieb smerovanie krajiny v otázkach zahraničnej politiky a členstva v Európskej únii a NATO.
Poukázali na to, že podľa súčasnej právnej úpravy sa môže volebné obdobie skrátiť len na základe uznesenia parlamentu, nie referendom.
Za vstup do EÚ hlasovalo 47,5 percenta voličov, proti bolo 52,5.
Odpor voči členstvu klesol z viac ako 70 percent v roku 2016 a v súčasnosti je na najnižšej úrovni od roku 2009.
V referende mohlo hlasovať viac ako 860.000 voličov. Volebná účasť dosiahla podľa ministerstva vnútra 53,5 percenta, čo je výrazne menej ako 71 percent, o ktorých predtým informovala štátna televízia.
Reuters pripomína, že prvé voľby v krajine vyvolali zriedkavé napätie medzi miestnymi kmeňmi.
Mestská časť v prvom kroku zorganizovala v októbri tri verejné prezentácie.
V ten istý deň ako referendum sa v Moldavsku konali aj prezidentské voľby, v ktorých žiaden z kandidátov nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov.
Doteraz jediné platné referendum bolo v poradí piate. Konalo sa 16. - 17. mája 2003 a občania v ňom mali možnosť vyjadriť svoj súhlas alebo nesúhlas so začlenením Slovenska do EÚ.