Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vedúca dialektologického oddelenia JÚĽŠ SAV Katarína Balleková poukazuje na to, že nárečia sa vyvíjajú, inú podobu mali v 19., 20. storočí a inak znejú v súčasnosti.
Ťažisko literárnej tvorby Jána Kalinčiaka bolo v próze, do ktorej vniesol nové historické námety.
Ako prvý ich redigoval evanjelický kňaz a spisovateľ Štefan Leška, ktorého neskôr vystriedal ďalší evanjelický farár Ján Vyskydenský.
Už na univerzitnej pôde začal literárne tvoriť, bližšie si všímal a prehodnocoval situáciu v českom a slovenskom národnom hnutí a zameriaval sa na jazykové problémy.
Jazykovedci sa zhodujú, že nárečové odlišnosti sú aj v pomenovaní rodinných príslušníkov a vzťahov.
August Horislav Škultéty bol prvým správcom Prvého slovenského gymnázia v Revúcej, kde pôsobil ako profesor náboženstva, slovenského jazyka a dejepisu.
Miloslav Smatana z dialektologického oddelenia Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied priznáva, že nárečia sú pre jazykovedcov inšpirujúce všetkým, čo sa v nich skrýva.
Ján Chalupka študoval v Brezne, Ožďanoch, v rokoch 1805 - 1809 na lýceu v Levoči a neskôr na kolégiu v Prešove a v Blatnom Potoku (Sárospatak v Maďarsku).
Šafárik sa usiloval o zblíženie českej a slovenskej kultúry, pričom rešpektoval špecifiká každého národa.
Ján Hollý sa narodil 24. marca 1785 v Borskom Mikuláši v rodine roľníka. Základnú školu začal navštevovať v rodnej obci.
