Jeho knihy boli preložené do viac ako 20 jazykov.
S jeho tvorbou je spojená aj literárna štylizácia ľudových rozprávok, povestí a iných textov zastúpená napríklad knihami Ako šiel vlčko do sveta či O zakliatej žabe.
Z prozaickej tvorby Ludvíka Vaculíka sa stal kultovou záležitosťou román Sekyra (1966), v ktorom sugestívnym spôsobom opísal povojnové nadšenie a neskoršie trpké sklamanie.
Slovenský literárny ústav MS doplnil, že v Bielikovi stráca súčasná slovenská kultúra, literatúra i matičné hnutie jednu zo svojich najvýznamnejších osobností.
Ako básnik sústreďoval na tému ľúbostných ilúzií a dezilúzií, bol ironickým a sarkastickým glosátorom tráum všedného dňa.
K samovražde údajne dohnala vynikajúceho spisovateľa hlboká depresia a paranoja, ale jeho rodina túto verziu poprela.
Czeslaw Milosz sa narodil 30. júna 1911 v litovskej obci Šeteniai, ktorá bola v tom čase súčasťou Cárskeho Ruska.
V humornej novele zachytil Vančura letnú atmosféru kúpeľného mestečka, v ktorom sa počas troch dní traja starí priatelia neúspešne usilujú o náklonnosť krásnej asistentky kúzelníka.
Nekrasov sa v roku 1966 stal jedným zo signatárov listu adresovanom Leonidovi Brežnevovi, v ktorom signatári vyjadrili nesúhlas s pripravovanou rehabilitáciou sovietskeho diktátora Josifa Stalina.
Pre politické a občianske postoje k augustovým udalostiam v roku 1968 Pavla Hrúza počas následnej normalizácie prepustili z Matice slovenskej.