V Kosove ovládanom etnickými Albáncami žije približne 120.000 etnických Srbov. Väčšina z nich zostáva verná Belehradu a je proti vytvoreniu armády, dodala AFP.
Bosniansku vojnu charakterizujú rozsiahle vojnové zločiny, ako napríklad genocída Moslimov v Srebrenici či ostreľovanie Sarajeva.
Návšteva je príležitosťou pre ďalšie stimulovanie hospodárskej spolupráce s dôrazom na digitálne technológie, inovácie, ako aj na vyjadrenie pokračujúcej podpory SR pre európsku integráciu Srbska.
Počas víkendových protestov, keď demonštranti v Paríži podpaľovali zaparkované autá, rozbíjali výklady a ničili pamiatky, utrpelo zranenia najmenej 100 ľudí. Ďalších 412 ľudí zadržala polícia.
Podľa následnej reakcie riaditeľa srbského vládneho úradu pre Kosovo Marka Djuriča je vytvorenie kosovskej armády najväčšou hrozbou pre mier a bezpečnosť na Balkáne.
Desiati zákonodarcovia z Belehradom podporovanej strany Srbská kandidátka oznámili, že na protest proti novým clám zostanú zamknutí vo svojej parlamentnej kancelárií.
Branka Miličová, ktorá má srbské občianstvo, je jednou zo 14 obžalovaných v prípade plánovania pokusu o zosadenie čiernohorskej vlády z októbra 2016.
Kosovská polícia uviedla, že s vraždou Ivanoviča súviselo zadržanie len troch osôb. Štvrtého Srba zatkli za kladenie odporu príslušníkom bezpečnostných zložiek počas zásahu.
Rozhodnutie kosovskej vlády nasledovalo len dva týždne po zavedení 10-percentných dovozných ciel na tovary zo Srbska a z Bosny a Hercegoviny.
Srbská ekonomika zaznamenala v tomto roku najprudší rast za 10 rokov. Počas prvých troch kvartálov HDP medziročne stúpol o 4,5 %, uviedol viceguvernér centrálnej banky Željko Jovič.