Priemerne si ľudia koncom roka požičiavajú prostredníctvom spotrebných úverov do 10.000 eur.
Banky tiež zaznamenali trend využívania akciových ponúk.
Komisia 14. marca tohto roku navrhla balík opatrení, ktorými chce riešiť otázku nesplácaných úverov v bankovom sektore EÚ.
Počet nesplácaných úverov v EÚ v poslednom období výrazne klesol: na konci 2. kvartálu dosiahli hodnotu zhruba 820 miliárd eur v porovnaní so sumou 950 miliárd eur v rovnakom období roka 2017.
Na ekonomiku Slovenska však zatiaľ trendy v medzinárodnom prostredí podľa neho vplyv nemali. V prvom polroku 2018 ťažila z výrazných investícií a spotreby domácností.
Z výsledkov prieskumu realizovaného spoločnosťou Tower Finance vyplynulo, že Slováci si tieto zmeny uvedomujú a pri financovaní bývania počítajú aj s vlastnou hotovosťou.
ECB pozorne sleduje tempo rastu úverov, aby posúdila efektívnosť svojej snahy o "napumpovanie" peňazí prostredníctvom finančného sektora do reálnej ekonomiky.
Slováci sú v porovnaní s minulosťou v dnešnej dobe oveľa viac finančne gramotní a pri zlučovaní úverov už nejdú slepo len po nižšej splátke za cenu vyššej úrokovej sadzby či dlhšej doby splácania.
Grécke banky majú najvyšší objem nevýkonných pohľadávok (non-performing exposures, NPEs) v Európe, pričom viac ako 45 % z nich je klasifikovaných ako zlé nesplácané úvery.
Z hľadiska podielov jednotlivých bánk na poskytnutých úveroch na bývanie mala najväčší podiel Slovenská sporiteľňa, kde predstavoval 27,73 %. Za ňou nasledovala VÚB s 20,38 % podielom.