Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podpis Vyšehradskej deklarácie položil podľa Kollára základný kameň spolupráce v regióne strednej Európy.
Deklaráciu o úzkej spolupráci pôvodne troch krajín podpísali ČSFR, Poľsko a Maďarsko 15. februára 1991.
Kiszelly taktiež vyzdvihol jednotný postoj zoskupenia V4 v odmietaní príchodu cudzincov inej kultúry, najmä z moslimských krajín.
Popri intenzívnej spolupráci Vyšehradskej štvorky sa súbežne rozvíjajú úzke kontakty tiež s inými partnermi vo formáte V4 + alebo v rámci Slavkovského formátu.
Korčok menoval viacero oblastí, v ktorých členské štáty V4 zastávajú odlišné názory, ako napríklad plynovod Severný prúd 2, postoj voči Ukrajine, ktorú Budapešť otvorene kritizuje a aj blokuje v NATO.
V roku 2000 vznikla z iniciatívy Slovenska taktiež dosiaľ jediná inštitucionalizovaná forma spolupráce krajín V4 - Medzinárodný vyšehradský fond (MVF).
Podľa analytika je Vyšehradská štvorka pre strednú Európu významná, pretože umožňuje regiónu hovoriť spoločným hlasom.
Materiál pripravil zahraničnopolitický analytik Pavol Demeš v spolupráci s Gabrielou Filovou a Petrom Hatiarom z Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
Vyšehradská spolupráca umožnila ochranu stredoeurópskych záujmov v rôznych oblastiach a je dôležitá pre budúcnosť Európy, uvádzajú europoslanci.
Podľa Čaputovej všetky krajiny V4 preferujú charakter spolupráce, ktorá bude založená na spoločných záujmoch a hodnotách. ,aktualizované
