Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dnešný sviatok sa zvykne nazývať aj "Pondelkom baránka".
Korbáče, ktoré boli spletené z ôsmich prútov a dlhé aj dva metre, sa zvyčajne robili z mladých vŕbových prútikov.
Tradíciu veľkonočného šibania a polievania poznáme vo všetkých slovanských krajinách. Pochádza ešte z predkresťanského obdobia.
Ručne maľované vajíčko sa na Veľkonočný pondelok stalo nielen odmenou za šibanie a oblievanie dievčat, ale predstavovalo aj symbol lásky.
Ako pripomenula SANA, kostol Panny Márie v Tal Nasrí je v poradí už piatym zničeným kresťanským chrámom v povodí rieky Chabur, kde žijú najmä Asýrčania hlásiaci sa ku kresťanstvu.
O duchovnom význame Veľkej noci, ale i tom, ako sa určuje jej dátum. Hovorí kňaz Marián Gavenda.
Na Námestí sv. Petra sa napriek daždivému počasiu zišli tisíce ľudí.
Biskupi v ňom okrem iného povzbudzujú ľudí, aby budovali svoju vieru skrze duchovné aktivity cirkvi a vychovávali k viere svoje deti doma.
Podobne ako pred týždňom ostatní kresťania, aj pravoslávni veriaci posväcujú pri dnešných bohoslužbách palmové listy či v našich podmienkach vetvičky vŕby alebo prúty bahniatok.
Veľkonočné vajce je tradičná karnevalová rozlúčka so snehom, ktorá tento rok napíše svoj 54. ročník.
