Ľudia by si mali byť vedomí, že so zamestnávateľom nemusia vždy nájsť pre nich to najvhodnejšie riešenie a v konečnom dôsledku by mohli prísť o niekoľko eur na výplatnej páske.
Autor TASR
Bratislava 28. októbra (TASR) - Ak sa zamestnanec rozhodne nezúčastniť plošného testovania na ochorenie COVID-19 a bude mať následne zákaz vychádzania, zamestnávateľ má niekoľko možností, ako postupovať. Ľudia by si však mali byť vedomí, že so zamestnávateľom nemusia vždy nájsť pre nich to najvhodnejšie riešenie a v konečnom dôsledku by mohli prísť o niekoľko eur na výplatnej páske.
Ak zamestnanec pre neúčasť na testovaní s následným zákazom vychádzania nebude môcť nastúpiť na určenú smenu podľa rozvrhu práce, ktorý vopred určil zamestnávateľ, môže to zamestnávateľ posúdiť ako prekážku v práci na strane zamestnanca. Ministerstvo práce upozorňuje na plnenie občianskej povinnosti. Ide o činnosť pri poskytnutí prvej pomoci, povinných lekárskych prehliadkach, opatreniach proti prenosným chorobám, iných naliehavých opatreniach liečebno-preventívnej starostlivosti, izolácii z dôvodov veterinárno-ochranných opatrení, ako aj činnosť občana, ktorému vznikla branná povinnosť a v období krízovej situácie je povinný vykonať mimoriadnu službu, alebo v čase vojny a vojnového stavu alternatívnu službu, pri mimoriadnych udalostiach v prípadoch, keď je fyzická osoba povinná poskytnúť osobnú pomoc, pri povinnej účasti zamestnancov na rekondičných pobytoch. "Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas, zamestnancovi však náhrada mzdy nepatrí," upozornil tlačový odbor ministerstva práce.
Zamestnávateľ však má i ďalšie možnosti, ako sa so zamestnancom v prípade neúčasti na testovaní dohodnúť. Pracovník môže vykonávať napríklad prácu z domu, ak je to možné, povaha práce mu to umožňuje a nebránia tomu vážne prevádzkové možnosti. "Možnosť prikázať prácu z domu by nemala byť úplne svojvoľná, ale zamestnávateľ by mal vychádzať z rizík, ktoré sú spojené s výkonom práce kolektívu na pracovisku, respektíve s prítomnosťou niektorých zamestnancov na pracovisku," podotklo ministerstvo práce.
V prípade ospravedlnenia neprítomnosti v práci sa tiež postupuje podľa ustanovenia Zákonníka práce o dôležitých osobných prekážkach v práci. Zamestnávateľ vtedy ospravedlňuje neprítomnosť zamestnanca z konkrétnych dôvodov.
Firma sa však môže so zamestnancom dohodnúť aj na čerpaní dovolenky alebo náhradného voľna. "Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi aj pracovné voľno s náhradou mzdy, ktoré si zamestnanec odpracuje neskôr," spresnilo ministerstvo.
Firmy však musia v prvom rade myslieť na to, že sú povinné dodržiavať zásady na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. "K všeobecným zásadám prevencie patrí aj vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika, ako aj posudzovanie rizika, ktoré nemožno vylúčiť. Zamestnávateľ je teda povinný posudzovať riziko na pracovisku a v prípade potreby je oprávnený prijať a vykonať vhodné opatrenia na zabezpečenie ochrany zdravia zamestnancov," spresnilo ministerstvo práce. Zamestnávateľ môže v súčasnej situácii, keď sa šíri nový koronavírus, napríklad ustanoviť povinnosť, aby sa zamestnanci preukázali pri vstupe na pracovisko negatívnym testom na ochorenie COVID-19. "O tom, či pôjde v tomto prípade o neospravedlnené zameškanie práce, rozhoduje zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. V súčasnej situácii by mal zamestnávateľ citlivo zvážiť, či bude neprítomnosť zamestnanca v práci hodnotiť ako neospravedlnenú absenciu s príslušnými sankciami pre zamestnanca," doplnilo ministerstvo práce.
Národný inšpektorát práce odporúča firmám individuálne posudzovať každý jednotlivý prípad neprítomnosti zamestnanca tak, aby "výkon práv a povinností vyplývajúcich zamestnávateľovi z pracovnoprávnych vzťahov nebol v rozpore s dobrými mravmi a na škodu zamestnanca".
Môže sa však stať, že zamestnanec je dočasne práceneschopný (PN), nemôže ísť na testovanie, ale nasledujúci týždeň má nastúpiť do práce. "V prípade, že osoba bude dočasne PN v čase celoplošného testovania, je potrebné, aby kontaktovala ošetrujúceho lekára, v ktorého kompetencii je určenie liečebného režimu. Ten vzhľadom na charakter ochorenia posúdi, či absolvovanie testu je alebo nie je v súlade so stanoveným liečebným režimom," dodalo ministerstvo.
Ak zamestnanec pre neúčasť na testovaní s následným zákazom vychádzania nebude môcť nastúpiť na určenú smenu podľa rozvrhu práce, ktorý vopred určil zamestnávateľ, môže to zamestnávateľ posúdiť ako prekážku v práci na strane zamestnanca. Ministerstvo práce upozorňuje na plnenie občianskej povinnosti. Ide o činnosť pri poskytnutí prvej pomoci, povinných lekárskych prehliadkach, opatreniach proti prenosným chorobám, iných naliehavých opatreniach liečebno-preventívnej starostlivosti, izolácii z dôvodov veterinárno-ochranných opatrení, ako aj činnosť občana, ktorému vznikla branná povinnosť a v období krízovej situácie je povinný vykonať mimoriadnu službu, alebo v čase vojny a vojnového stavu alternatívnu službu, pri mimoriadnych udalostiach v prípadoch, keď je fyzická osoba povinná poskytnúť osobnú pomoc, pri povinnej účasti zamestnancov na rekondičných pobytoch. "Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas, zamestnancovi však náhrada mzdy nepatrí," upozornil tlačový odbor ministerstva práce.
Zamestnávateľ však má i ďalšie možnosti, ako sa so zamestnancom v prípade neúčasti na testovaní dohodnúť. Pracovník môže vykonávať napríklad prácu z domu, ak je to možné, povaha práce mu to umožňuje a nebránia tomu vážne prevádzkové možnosti. "Možnosť prikázať prácu z domu by nemala byť úplne svojvoľná, ale zamestnávateľ by mal vychádzať z rizík, ktoré sú spojené s výkonom práce kolektívu na pracovisku, respektíve s prítomnosťou niektorých zamestnancov na pracovisku," podotklo ministerstvo práce.
V prípade ospravedlnenia neprítomnosti v práci sa tiež postupuje podľa ustanovenia Zákonníka práce o dôležitých osobných prekážkach v práci. Zamestnávateľ vtedy ospravedlňuje neprítomnosť zamestnanca z konkrétnych dôvodov.
Firma sa však môže so zamestnancom dohodnúť aj na čerpaní dovolenky alebo náhradného voľna. "Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi aj pracovné voľno s náhradou mzdy, ktoré si zamestnanec odpracuje neskôr," spresnilo ministerstvo.
Firmy však musia v prvom rade myslieť na to, že sú povinné dodržiavať zásady na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. "K všeobecným zásadám prevencie patrí aj vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika, ako aj posudzovanie rizika, ktoré nemožno vylúčiť. Zamestnávateľ je teda povinný posudzovať riziko na pracovisku a v prípade potreby je oprávnený prijať a vykonať vhodné opatrenia na zabezpečenie ochrany zdravia zamestnancov," spresnilo ministerstvo práce. Zamestnávateľ môže v súčasnej situácii, keď sa šíri nový koronavírus, napríklad ustanoviť povinnosť, aby sa zamestnanci preukázali pri vstupe na pracovisko negatívnym testom na ochorenie COVID-19. "O tom, či pôjde v tomto prípade o neospravedlnené zameškanie práce, rozhoduje zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. V súčasnej situácii by mal zamestnávateľ citlivo zvážiť, či bude neprítomnosť zamestnanca v práci hodnotiť ako neospravedlnenú absenciu s príslušnými sankciami pre zamestnanca," doplnilo ministerstvo práce.
Národný inšpektorát práce odporúča firmám individuálne posudzovať každý jednotlivý prípad neprítomnosti zamestnanca tak, aby "výkon práv a povinností vyplývajúcich zamestnávateľovi z pracovnoprávnych vzťahov nebol v rozpore s dobrými mravmi a na škodu zamestnanca".
Môže sa však stať, že zamestnanec je dočasne práceneschopný (PN), nemôže ísť na testovanie, ale nasledujúci týždeň má nastúpiť do práce. "V prípade, že osoba bude dočasne PN v čase celoplošného testovania, je potrebné, aby kontaktovala ošetrujúceho lekára, v ktorého kompetencii je určenie liečebného režimu. Ten vzhľadom na charakter ochorenia posúdi, či absolvovanie testu je alebo nie je v súlade so stanoveným liečebným režimom," dodalo ministerstvo.