Bratislava 27. októbra (TASR) – Pre samosprávy na Slovensku je v rámci príprav na celoplošné testovanie ľudí na COVID-19 najhoršia nestabilita. Mestá a obce by potrebovali už definitívne poznať pokyny, ktoré sa už nebudú meniť, aby sa na testovanie mohli pripraviť. Pre TASR to povedal starosta bratislavskej mestskej časti Ružinov Martin Chren. Poukázal pritom na to, že ohlásená zmena trvania testovania znamená aj zvýšenie počtu potrebných odberných miest.

"V Ružinove aktuálne máme pripravených 70 odberných miest. Čakáme na kontrolu z hygieny, ktorá by mala potvrdiť, či spĺňajú kritériá. Skrátením testovacej doby z troch na dva dni sme dostali predbežný pokyn od armády, že máme pripraviť ďalších 40 odberných miest. Aktuálne dosť improvizujeme," priznal Chren. V spolupráci s políciou rieši Ružinov aj miesta, ktoré budú fungovať formou "drive-through". Mestská časť predpokladá, že bude o ne najväčší záujem. Jedno z nich má byť napríklad pri miestnom úrade, na víkend preto dohodli aj presmerovanie trolejbusu 212, ktorý by nemal jazdiť po Mierovej, ale obchádzkovou trasou po Gagarinovej.

Z hľadiska záujmu dobrovoľníkov, ktorí by mali pomáhať, je Ružinov na hrane. "Závisieť to bude aj od počtu zvýšených odberných miest," skonštatoval starosta. Má aj obavy, či štát dokáže zabezpečiť dostatok zdravotníkov. Doterajšie náklady, ktoré Ružinov musí vynaložiť na zabezpečenie testovania, odhaduje Chren na asi 100.000 eur. Priznal však, že náklady naskakujú každú hodinu. Napríklad aj pre obavu z nedostatku ochranných pomôcok sa ich rozhodla samospráva objednať sama.

Kritike sa nevyhla ani mestská časť Nové Mesto. „Každá zmena dohodnutých pravidiel predstavuje komplikáciu a v prípade testovania sa takéto zmeny dejú neustále," uviedol pre TASR hovorca Nového Mesta Marek Tettinger. Podľa neho je skrátenie počtu testovacích dní jedna vec, poukazuje však na to, že štát nedodá ochranné prostriedky pre administratívnych pracovníkov a pre dobrovoľníkov, rovnaká situácia je so stanmi a prístreškami.

Foto: TASR/AP

„Všetky tieto veci sa snažíme ako samospráva zabezpečiť, problémom je však nedostatočná informovanosť zo strany organizátora testovania, ktorým je ministerstvo obrany. Všetky tieto problémy sú tu bez zodpovedania otázky, ako alebo v akej miere štát samosprávam uhradí vzniknuté náklady," skonštatoval hovorca, podľa ktorého sa mestská časť napriek tomu snaží pripraviť na čo najhladší priebeh testovania.

Pomôcť by jej malo aj viac ako 200 dobrovoľníkov a administratívnych pracovníkov. Celkové náklady mestská časť zatiaľ odhadnúť nevie.

Na území Nového Mesta budú vytvorené štyri odberové miesta aj na Národnom futbalovom štadióne (NFŠ). „Mestská časť nás požiadala o túto možnosť bezprostredne potom, ako sme minulý týždeň avizovali ponuku poskytnúť štátu v prípade potreby na Národnom futbalovom štadióne priestory na umiestnenie minimálne 72 lôžok pre pacientov s diagnózou COVID-19," povedal predseda predstavenstva NFŠ Pavel Komorník.

Spoločnosť už identifikovala aj ďalšie vhodné priestory na prípadné umiestnenie núdzovej nemocnice. Podľa Komorníka by sa na štadióne dalo prípadne umiestniť 300 lôžok pre pacientov s ochorením COVID-19.

V bratislavskom Starom Meste by sa malo vytvoriť 40 odberných miest, z ktorých 80 percent je exteriérových. Zvyšných 20 percent budú interiérové odberné miesta, pričom testovať by sa malo napríklad aj v stanoch, v kancelárskych unimobunkách či autobusoch. "Ďakujeme kompetentným, že zobrali do úvahy špecifické podmienky a časovú tieseň a umožnili zriadenie odberných miest v takých neštandardných objektoch ako autobusy či kontajnery, samozrejme, za dodržania prísnych podmienok," povedala starostka Starého Mesta Zuzana Aufrichtová na margo pôvodného zámeru kopírovať volebné okrsky.

Foto: TASR/AP

Mestská časť poznamenala, že má dostatok ľudí, ktorí chcú pri testovaní pomôcť, sú medzi nimi aj zamestnanci miestneho úradu. Situáciu hodnotí ako dynamickú, ktorá sa vyvíja sa zo dňa na deň, úrad však ubezpečuje, že na organizácii plošného pretestovania pracuje s plným nasadením niekoľko tímov, čím sa zatiaľ všetko zvláda. "Venujeme sa prípravám, ale zvládame aj bežnú agendu úradu, aj keď v obmedzenej forme. Prípravu rozvojových projektov sme odložili na obdobie po testovaní," doplnil hovorca Starého Mesta Matej Števove.

V bratislavskej Karlovej Vsi stále rátajú s počtom odberných miest, ktorý mali ešte pred rokovaním ústredného krízového štábu potvrdzovať s regionálnym úradom verejného zdravotníctva a Ozbrojenými silami SR. "Doposiaľ nemáme oficiálne vyjadrenie o zvýšení počtu odberných miest. Nie je spresnený ani časový interval, kedy bude možné sa dať testovať. Preto budeme našich obyvateľov informovať zatiaľ iba o odberových miestach," povedal pre TASR hovorca Karlovej Vsi Branislav Heldes.

Ani bratislavská Dúbravka podľa jej hovorkyne Lucie Marcinátovej nedisponuje oficiálnou požiadavkou o zmenu terajšieho nastavenia testovania v mestskej časti. Na sociálnej sieti v súvislosti s prijatou zmenou na ústrednom krízovom štábe však od pondelkového (26. 10.) večera samospráva avizuje, že o zmenách odberných miest bude informovať.

Viac-menej v režime, v ktorom sa pripravovali doteraz, sa na testovanie chystajú aj bratislavské mestské časti Lamač a Záhorská Bystrica. Upozorňujú, že počet odberných miest záleží na disponibilnom počte zdravotníkov. V súvislosti so skrátením trvania celoplošného testovania sa zaoberajú organizačným prepracovaním a nasadením zamestnancov úradu a dobrovoľníkov.

"Zatiaľ teda žiadne prevratné zmeny riešiť nemusíme, obávame sa však toho, aby tesne pred začatím sa testovania nedošlo pri centrálnom plánovaní operácie k ďalšej zmene, ktorej prispôsobiť sa bude v podmienkach samosprávy veľmi ťažko realizovateľné," upozornil starosta Záhorskej Bystrice Jozef Krúpa.